Úvaha (PFIČ MS)
ÚVAHA
Úvaha rovnako ako výklad sleduje vzťahy medzi javmi alebo vnútri javov. Autor úvahy však sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje svoje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, presviedča ho, formuje jeho mienku, chce, aby sa pozrel na známu vec z nového hľadiska.
Základné znaky:
- patrí k útvarom výkladového slohového postupu, neprináša nové vecné poznatky, ale známe veci sa posudzujú z nového hľadiska, autor uvažuje o danom jave (nemusí ísť vždy iba o vedecký problém, ale napr. aj o spoločenský jav), pričom prejavuje svoj osobný postoj.
- osobné ladenie úvahy sa premieta do použitých jazykových prostriedkov.
- využívajú sa slová s citovým zafarbením, štylisticky príznakové slová, obrazné pomenovania, synonymá a antonymá, zaujímavo utvorené slová, hodnotiace častice, ba aj citoslovcia.
- spravidla sa nevyužívajú odborné termíny a slová cudzieho pôvodu známe len odborníkom z istej oblasti, taktiež sa využívajú básnické prostriedky: Rečnícka otázka: nasleduje priama odpoveď. Rozvažovacia otázka: naznačuje myšlienkový postup autora. Básnická otázka: utvára miesto pre polemiku, nenasleduje po nej odpoveď. Zvolacie vety: umocňujú expresivitu.
- v úvahe sa na rozdiel od výkladu využívajú všetky druhy viet podľa komunikačného zámeru, striedajú sa vety s rozličnou dĺžkou, nedokončené vety s dlhými súvetiami.
Kompozícia úvahy:
Úvod: vychádza z určitých faktov,
ktoré jasne pomenúvajú, alebo z istého, často všeobecného problému. Na začiatku úvahy môže byť otázka a niekedy forma otázky
spisovateľ zopakuje názov.
Jadro: dané fakty pisateľ hodnotí, zaujíma k nim svoj postoj.
Záver:
pisateľ dokazuje tvrdenie, argumentuje, vyvodzuje závery alebo necháva problém otvorený.
Pri hodnotení sa dôraz sa kladie na:
- využitie syntaktických prostriedkov (napr. jednočlenné vety, príčinno-následkové vety, slovosled, rôzna modálnosť a dĺžka viet), tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší),
- subjektívnosť (použitie 1. os. sg alebo 1. os. pl.), využívanie hodnotiacich výrazov,
- originálnosť, nie frázovitosť.
Dobrá rada: Pri písaní úvahy sa zamerajte v prvom rade na svoje osobné pocity. Píšte úprimne o vlastných názoroch, hovorte sami za seba, rozprávajte tak, ako to cítite. Z dobrej úvahy sa musí dať vyčítať o.