Umelecký opis (PFIČ MS)

Umelecký opis

Citovo zafarbený, náladový opis, autor opisuje nielen pravdivo jednotlivé vlastnosti javu, ale vyjadruje aj svoj citový vzťah k opisovanému javu, používajú sa na to čo najkrajšie a najpôsobivejšie umelecké obrazy.

Základné znaky:

Umelecký opis využíva obrazné pomenovania, ktoré sú založené na:

a) podobnosti = metafora: škovránok - spevák výšin; sluka - posol jari; zomrel - dohorela svieca jeho života,

b) na vnútornej súvislosti (na vzťahu časti a celku) = metonymia: žiaci odišli do kina - škola odišla do kina, čítam Rúfusove básne - čítam Rúfusa,

c) na prenášaní vlastností ľudí, zvierat na niečo neživé = personifikácia (vlastnosti ľudí), animalizácia (vlastnosti zvierat): potôčik v zime zamrzol - potôčik v zime onemel, takmer ani nedýchal, zomrel,

d) na obraznom prívlastku a prirovnaní: nebotyčné výšky, náhlivé potôčky, blatúchy sú ako zlaté dukáty.

Pri hodnotení sa dôraz  kladie na:

• enumerácia zobrazovaných javov, dodržanie zvoleného kompozičného plánu, logické členenie textu,
• subjektívnosť pohľadu na zobrazované javy, emocionálnosť,
• syntaktické prostriedky (napr. vety s viacnásobným vetným členom), použitie prídavných mien, prísloviek; synoným, pestrosť použitých jazykových prostriedkov, tvorivé využitie umeleckých jazykových prostriedkov.