Rozprávanie (PFIČ MS)
ROZPRÁVANIE
Rozprávanie vyjadruje osobný zážitok, vlastný príbeh, vlastné postoje.
Základné znaky:
- zachytáva jedinečnú udalosť, príbeh, ktorý sa rozvíja v časovej postupnosti.
- využíva slovesá (činnostné, plnovýznamové), používa sa v ňom minulý čas slovies aj historický prézent (prítomný čas použitý na minulé deje), využíva sa priama reč, oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie vety. V rozprávaní vystupujú postavy, jedna z postáv je zároveň rozprávačom, rozprávač môže hovoriť v 1. osobe sg. alebo v
1. osobe pl. , uvádza čitateľov alebo poslucháčov do prostredia a komentuje, ako prebieha dej, čo robia postavy.
- pri priamom rozprávaní rozprávame príbeh tak, ako ho vidí/cíti jedna, zvyčajne hlavná postava stvárňovaného príbehu, slovesá sú v tvare 1. os. sg. - preto takéto rozprávanie nazývame ja-rozprávanie
- ak o tom, čo prežil a cítil hlavný hrdina príbehu rozpráva, niekto iný používa tvar
3. osoby, hovoríme o nepriamom rozprávaní alebo on-rozprávanie
- retrospektíva - postup v rozprávaní deja, kedy sa najskôr dozvieme rozuzlenie, až potom sa dozvedáme, ako k nemu došlo (najmä v detektívkach)
Reč postáv nemusíme vždy vyjadriť priamo (uvádzacou vetou a priamou rečou s úvodzovkami),niekedy ju rozprávač vyjadrí nepriamo (Hlaváčik povedal, že…) alebo polopriamo (sadni si, máš päťku, povedala pani učiteľka).
Kompozícia rozprávania:
Úvod - naznačenie deja. Jadro - obsahuje dejovú zápletku (konflikt), zauzľovanie, vyvrcholenie deja.
Záver - rozuzlenie deja (obrat).
Pri hodnotení sa dôraz kladie na:
- príbeh s pointou, vnútornú stavbu epického diela (zápletka, zauzľovanie deja, vyvrcholenie deja, nečakaný obrat v deji, rozuzlenie; pri jednoduchom rozprávaní – úvod, jadro, záver, t. j. udalosť zachytená v časovom slede), pútavosť.
- členenie textu na pásmo rozprávača a pásmo postáv rôznorodosť syntaktických prostriedkov, použitie častíc, citosloviec, rôznorodosť modálnej stavby viet, tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší).
Ukážky:
1. Poľovníci zo Slovenského raja sa vybrali na lov do Tichej doliny. Celí nedočkaví a napätí postupovali lesom. Okolo sa mihali rôzne zvery. Ktorýsi z mužov zrazu zazrel statného jeleňa. Mal krásne parohy. Rýchlo strhol pušku, namieril a vystrelil. Jeho výstrel nebol presný. Jeleň zmizol v kroví. Poľovník začul ešte brechot psov. Tí utekali za jeleňom , no po chvíli sa vrátili naspäť. Stratili stopu. Večer sa všetci unavení vrátili do chaty, kde prenocovali.