Príhovory (prejavy) pri pohrebe

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: nany7
Typ práce: Ostatné
Dátum: 09.05.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 478 slov
Počet zobrazení: 60 672
Tlačení: 719
Uložení: 673

Príhovor (prejav) pri pohrebe 1, od kolegu

Vážení prítomní,

ospravedlňujem sa za trasúci môj hlas, však ťažko mi je v tejto chvíli hovoriť. V prvom rade chcem vyjadriť pani manželke a deťom úprimnú sústrasť. Všetkým nám je to veľmi ľúto. 

Nebohého Ivana som poznal veľmi dlho. Vynárajú sa mi teraz v pamäti spomienky, ako sme nastúpili do práce, spolu na jedno oddelenie, spolu sme začínali. A od vtedy na jednom pracovisku až do 93. V práci to nebolo vždy med lízať. No s Ivanom to všetko šlo akosi ľahšie. On vedel do tých každodenných problémov viesť taký optimizmus. Večne usmiaty chlapík, ktorý vedel v tej pravej chvíli pobaviť. Jeho zmysel pre humor vyplýval z takého nadhľadu, že nech bolo človeku akokoľvek ťažko, zrazu mu to prišlo ako jeden veľký nezmysel. To bola jeho silná schopnosť ukázať človeku, že niet sa prečo trápiť. A pritom on sám ľudí svojimi problémami nezaťažoval.

Aj keď sa naše pracovné cesty rozišli, ostali sme dobrými priateľmi. Vždy si budem pamätať naše spoločné chvíle na rybačke. On bol totiž ten typ človeka a je to niečo veľmi výnimočné, s ktorým sa dá celé hodiny mlčať a aj tak sa pri ňom človek cíti dobre. Ideálny spoločník-rybár. Také príjemné ticho, pohoda.

Myslím, že mi dáte všetci za pravdu, že zosnulý bol veľký človek. On nepotreboval byť nápadný, robiť veľké gestá. On už len samotnou prítomnosťou ľudí tešil a vedel pomôcť. A preto sa teraz musím pýtať: „Ivko, čo si nám to spravil? Takto nás nechať.“

Ale v takýchto chvíľach si my ľudia uvedomíme svoju konečnosť. Sme tu len dočasne a raz budeme musieť aj my túto loď opustiť. Doprajme teda nebohému pokojný spánok a nech nás uteší, že sme mali tú možnosť poznať a stráviť určitú časť života s takým skvelým človekom ako bol on.

Ďakujem Vám za pozornosť.

Príhovor ( prejav ) pri pohrebe 2Vážení pozostalí,

je mi práve tak ako vám veľmi smutno pri pomyslení, že Juraj, manžel, otec detí a náš dobrý priateľ odišiel navždy... 

Chcem vyjadriť úprimnú sústrasť rodine, cítime s vami. Musí to byť pre vás veľmi ťažké, o to zvlášť, že to bolo nečakané. Pre všetkých to bol veľký šok. Pred pár dňami, nikto z nás by nepomyslel, že prežíva s Jurajom posledné chvíle.

Nebohý Juraj bol typ človeka, ktorý žil veľmi rýchlym životným tempom. Neúnavne pracoval, nedoprial si oddychu. Porovnal by som ho k včeličke, ktorá poctivo zbiera ten peľ do úľa až do vyčerpania. Tak aj náš Juraj v plnom nasadení až do samého konca. On tou prácou žil. Práca bola jeho životnou náplňou, bavila ho, pracoval s nadšením a vykonával ju naozaj dobre. Povinnosti si plnil naozaj zodpovedne. Výsledky jeho činnosti boli dôkazom jeho cieľavedomosti, svedomitosti a veľkého zmyslu pre detail. A preto musím povedať, že Juraj nám bude chýbať nielen ako veľmi dobrý priateľ, ale aj ako vynikajúci spolupracovník. Je to pre firmu veľká strata. On totiž nebol človek sebecký, skôr na seba zabúdal. Bol druhým vždy nápomocný, snažil sa druhým vyhovieť ako sa len dalo. Vždy sa dalo naňho spoľahnúť.

Poviete si aké nespravodlivé, a verte tomu tiež to tak cítim, prečo mal byť jeho život ukončený už teraz? Zaslúžil by si viac času, ktorý by venoval sám sebe. Zaslúženého oddychu sa nedožil. O to viac to nás všetkých teraz bolí a bude trvať hodne dlho, kým sa s tým zmierime. Nehovoriac o tom, ako nám bude chýbať. Život však pôjde ďalej, budeme musieť prekonať žiaľ a žiť našu každodennosť. Myslím, že Jurko by si to tak prial. No aj po skrotení tohto smútku Juraj ostane v našej pamäti. Budeme naň spomínať ako na človeka, ktorého sme si vážili pre jeho kvality. A to je dôkazom, že to ako prežil svoj život malo zmysel.

Ďakujem.

Príhovor ( prejav ) pri pohrebe 3

Drahí prítomní,

stretli sme sa tu pri tej najsmutnejšej príležitosti, a to je posledná rozlúčka s našou mamičkou, starou mamou, babičkou. 

Opustila nás vo veku pokročilom. Vzhľadom k tomu aj k chorobe, ktorá ju trápila na konci života , sme my jej príbuzní jej blížiaci sa odchod pociťovali už dlhší čas. Deň jej posledného vydýchnutia bol našim vyvrcholením bolesti, ktorá nás už zužovala dosť dlho. A teraz cítim, že napriek veľkému smútku, ktorý prežívame, nastáva v našich dušiach uvoľnenie.

Uvoľnenie tej veľkej bolesti, ktorú sme cítili, pretože sme videli trápiť sa milovaného človeka. Jej trápenie sa skončilo. Teraz je jej duša v nebíčku.

Naša babka bola výnimočná žena. Výnimočná svojou láskavosťou, dobrým srdcom a starostlivosťou. Mala veľkú schopnosť vcítiť sa do druhého, zmysel pre pochopenie toho druhého. Bola ochotná pomôcť vždy, keď to niekto potreboval. Možno práve preto, že ona sama musela vo svojom živote všeličo prelúsknuť. Osud sa jej postaral o veľa životných situácií, kedy bola skúšaná jej sila.

Ona však mala vieru. Vieru v Boha, v dobro. Jej zmyslom života bolo starať sa o druhých a rozdávať lásku. A tá viera a láska ostala teraz v nás. A tak aj keď nás babka opustila, naďalej ostáva žiť v našich srdciach. Verím tomu, že si našu babku uchováme v živej pamäti ešte z čias, keď bola plná energie a my sme boli spolu s ňou šťastní.

Babička naša ďakujeme Ti za to všetko, čo si nám dala. Odpočívaj v pokoji.

Príhovor (prejav) pri pohrebe 4

Zvesť o tvojej smrti nás zasiahla nepripravených. Prijali sme ju ako neočakávaný blesk, čo pretrhuje pieseň... Ťažko nám je, keď môžeme o tebe hovoriť už len v minulom čase.  

A preto chvíľa, keď prichodí sa nám s Tebou rozlúčiť, je pre nás nesmierne smutná. Cez závoj sĺz hľadíme na tvoju rakvu a uvedomujeme si krutú pravdu, že si odišiel naveky.

Čas, ktorý si odmeral kroky životnej púte, vyjadruje pred nami aj čosi iné. Osvetľuje to, čo si po sebe zanechal, hodnoty, ktoré si vytvoril. Vedel mať veľmi rád. Bol oddaný svoje rodine, robil všetko pre ich dobro. Bol človek pracovitý, usilovný s pevnými zásadami. Tieto hodnoty si dnes uvedomujeme a dúfam, že aj keď nás Juraj opustil, to dobro, ktoré bolo v ňom si my jeho príbuzní vezmeme ako príklad a bude žiť ďalej prostredníctvom nás.

Jurko náš. Život človeka sa podobá žiarivému svetlu. A tvoj život si toto žiarenie v plnej miere zaslúži. Aj keď už svetlo zhaslo, jeho teplo neprestane vyžarovať. Budeme ho cítiť a nazývať tvojím teplom, tvojou láskou, pochopením. Túto pravdu nevymaže z nášho vedomia ani tvoj odchod.

S týmito slovami sa s tebou, náš drahý lúčime. Naša rozlúčka nech je skromným písmenkom v uzatvárajúcej sa knihe tvojho bohatého života. Pozdravujeme ťa naposledy sľubom, že nikdy na teba nezabudneme. Napriek nevyhnutnosti, ktorú každému prináša neúprosná smrť, budeš sa ozývať v našich spomienkach. Aj keby ťa hruda zeme chcela umlčať, v našom živote budeš kolovať ďalej ako živá krv. Tvoje srdce bude biť v našich srdciach.

A žijúcim želáme silu do ďalších dní. Nech sa náš prehlboký žiaľ čím skôr zahojí. Nech je smrť milovaného človeka pre nás výzvou žiť ešte statočnejšie, krajšie a ohľaduplnejšie.

Chceme žiť s tichou spomienkou na teba!

Príhovor (prejav) pri pohrebe 5

Vážení prítomní, smútiaca rodina!

Sú medzi nami ľudia, ktorých prítomnosť je taká samozrejmá, že si ju ani neuvedomujeme. Tak ako si neuvedomujeme vzduch alebo tlkot vlastného srdca. Často zabúdame, že je to pre nás nevyhnutnosť. Až strata nám to pripomenie. Tak ako nám strata blízkeho človeka pripomenie, ako veľmi sme ho milovali.

Srdce našej zosnulej prestalo biť naveky. A nás táto správa zasiahla ako bolestivý šíp priamo do srdca. Niečo, čo človek nečaká, však kto by povedal, že jej čas sa už naplnil. Aj napriek chorobe, ktorá ju postihla, my sme stále nechceli prijať neodvratný koniec jej života. Malo to tak rýchly priebeh, že sme si to v každodennosti našich životov ani nestihli uvedomiť. A preto je nám teraz nesmierne ťažko. Určite každému z nás je teraz ľúto, že jej nevenoval viac času, viac pozornosti, ktorú by si bola určite zaslúžila.

Bola vždy tak skromná, nežiadala od ľudí, od života veľa. Žila už dlhé roky sama, jednoduchým spôsobom života, poctivo chodila do práce, vytvárala drobné radosti pre svoju vzdialenejšiu rodinu. Osud jej nedoprial veľa šťastia. Určite by si bola zaslúžila viac lásky, viac radostí. No ona sa nikdy neponosovala. Prijímala svoj údel, verila v Boha, vo vyššiu silu a svojmu osudu sa nebránila.

Ľudia si ju budú pamätať ako tichú, nenápadnú žienku, ktorá nenarobí vietor, ktorá ani slovkom neublíži. A predsa veľa znamená. Znamená veľa práve svojimi ušľachtilými vlastnosťami, svojou silou znášať rany osudu v tichosti, sama, bez očakávanie cudzej pomoci. Však aj koniec života, ktorý si prežila v bolesti bola viacmenej sama.

A práve to je to, čo nás v tieto chvíle núti sa zamyslieť nad vlastnými životmi, nad našimi hodnotami. Sme tu a nevieme, kedy naša cesta vyústi do konca, ani nevieme, ako dlho budú ľudia blízki, ľudia, ktorých si vážime medzi nami. Tak preto využime každú chvíľu, ktorú môžeme venovať tomu druhému. Žijme pre tých ľudí, ktorých máme, pretože nič nie je samozrejmé a každé srdce sa raz zastaví.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.013 s.
Zavrieť reklamu