Zóny pre každého študenta

Čo dostávam a čo dávam (Úvaha)

Čo dostávam a čo dávam (Úvaha)

Čo dávam, čo dostávam ? Nad touto otázkou som sa už dlho nezamýšľal, nemyslím si, že ma nenapadla, ale akoby som sa jej vyhýbal. Keby túto myšlienku začnem rozvíjať, uvedomil by som si, že až tak veľa nedávam ako dostávam. Ale v tejto téme som sa tomu nevyhol.

Názov tejto témy by sa dal zobrať z rôznych uhlov pohľadu. Dávať a dostávať môžeme kvety, oblečenie, šperky.... a rôzne iné predmety, čím môžeme človeka obdarovať. Dôležité je si uvedomiť, že dávať neznamená vždy obdarovať. Dať a dostať môžeme aj rôzne choroby, ťažkosti, bolesti a iné trápenia tohto sveta. Túto tému môžeme rozoberať aj z abstraktného hľadiska. Sú to veci, pocity, s ktorými sme sa stretli už všetci, a to je napríklad láska, radosť, úsmev ale aj hnev, zlá nálada a množstvo iných pocitov. A presne tu sa nám to rozdeľuje, práve tu sa nám naskytne otázka, ktorú z týchto možností si vyberieme a či budeme dávať alebo dostávať.

Na tomto svete nám zadarmo nikto nič nedá, zadarmo sa ti už ani nepozdravia ľudia na ulici. Predražené sú potraviny, lieky, palivá, ale vlastne všetky druhy hmotných vecí. A preto si myslím, že ľudia už ani neočakávajú, že by niečo dostali. „Áno“ je na nás, čo budeme dávať, ale aj to sa nám ani už nechce, lebo nemáme inšpiráciu ani dobrý príklad, ktorý by nás k tomu naviedol a ukázal ako na to. Myslím, že voľakedy sa vedeli ľudia viacej obdarovať, aj keď obchodovalo sa stále, ale aj tam sa vedeli dohodnúť.

No keď videli druhého človeka ako sa trápi alebo má nejaké ťažkosti, nedovolilo mu svedomie a v duchu bratskej lásky mu pomohol. Nemusel mu pomôcť len materiálne, stačilo, keď ho len utešil alebo len objal. A každá takáto pomoc neostala nepovšimnutá. Chcel by som uviesť príklad. Keď bol môj otec v mojom veku a niekto známy potreboval pomoc rôzneho charakteru a druhu, môj otec mu šiel pomôcť a to bez nároku na odmenu za vykonanú prácu. A potom sa stalo to,keď sme prerábali dom. Prišli nám pomôcť všetci tí, čo im bol môj otec pomôcť a na našom dome pracovalo pätnásť chlapov, ktorí robili tak isto zadarmo ako vtedy môj tato. Ľudia si mysleli, že patríme do nejakej sekty, lebo to nevedeli pochopiť. Takže sa mu jeho pomoc vrátila a dokonca niekoľkokrát násobne väčšia. Ale nechcem vravieť o otcovi, chcel som skorej upozorniť na tento druh dávania.

A kto vie pomôcť v takto fyzicky náročných veciach, nemalo by mu robiť problém pomôcť aj po psychickej stránke. Je to jednoduchší spôsob obdarovania, lebo za takúto pomoc človek nič nedá, je to vnútorné rozhodnutie. Len obyčajný úsmev dokáže človeku tak pomôcť, a pritom si to ani neuvedomí, darovaný úsmev v čase psychickej krízy je ako jasné svetlo v tme, ktorý nám rozsvieti cestu a všetky naše trápenia su bokom a náš strach z nového dňa sa stráca do zabudnutia. Gautama Siddhartha Buddha povedal: „Dobro dávaj, dobro sa ti vráti“. A to je to. Podľa môjho skromného názoru by sme mali hľadať v týchto abstraktnostiach stratený príklad dávania a dávania sa. A ľudia keď uvidia čo len malý náznak pomoci, malý náznak dávania sa, nenechá ich to chladnými. Verím, že sa mu to rýchlo vráti, keď to bude najmenej čakať. Každý normálny človek to rád prijme. Veď každý rád dostáva, teda až na boxeristov, tí radšej dávajú ako dostavajú, ale myslime pozitívne.

Zamyslime sa nad tým, čo dostávame, v živote sa nám prihodí veľa vecí a situácií, ale sú to len dôsledky niečoho, čo sme kedysi dali alebo urobili? Myslím si, že áno, každá situácia má svoj dôvod a každý skutok následok a priať to je nevyhnutné. Je to ako odrazená loptička od steny, akou silou hodím, takou sa mi vráti. Jedným mne, ale aj ostatným žiakom, známym príkladom je známkovanie. Ako som sa naučil, takú známku dostanem. Ako som napísal sloh, tak budem oznámkovaný. Akcia a reakcia. 

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/11644-co-dostavam-a-co-davam-uvaha/