Každá lavica niečo skrýva... (Rozprávanie)

Každá lavica niečo skrýva... (Rozprávanie)

Detektív Inkognito stál sám v malej triede a sledoval krvavú lavicu. V hlave sa mu premietali rôzne scenáre ako sa tento prípad mohol stať. 

Dlhšiu dobu stál a pozeral sa na vyrytú ryhu od nechtov. „Detektív Inkognito, odtiaľto to už preberieme my.“ Detektív bez slov odišiel a tmavý kabát ho nasledoval ako poslušný pes. Jeho kroky viedli do vypočúvacej miestnosti, kde sedel mladý študent menom Lucas Young.

Ešte predtým ako stihol zatvoriť dvere, vybral si cigaretu a zapálil si. Mladý študent bol očividne nervózny, čo prezradzovali trasúce sa ruky. „Mô...môžem vás poprosiť o jednu?“ opýtal sa nesmelo. Detektív sa na chlapca ani len nepozrel. Potiahol si z cigarety jeden dúšok a podal ju študentovi, ktorý ju bez váhania prijal. „Takže Lucas,“ začal nečakane „rád by som vedel čo sa vtedy stalo a myslím, že ti nemusím vysvetľovať aby si neklamal.“

Študent bez slov mlčal, iba sledoval, ako sa mu cigareta vytráca z rúk. Taktiež detektív mlčal nechcel chlapca vystresovať ešte viac. Keď sa cigareta úplne vytratila a ostal iba opálený filter, študent spustil svoju výpoveď. „ Všetko to začalo keď ku nám do triedy prišiel nový študent Patrick Write.

Spočiatku to bol fajn týpek a dalo sa sním normálne pokecať, no začal sa správať divne keď si sadol ku starej lavici, ktorá bola medzičasom v sklade. Po pár dňoch sa začali diať divné veci. Jedna zo spolužiačok , Adriana, začala hovoriť o tom, že Patricka v triede nevidí, akoby to bol duch a po niekoľkých týždňoch ju zobrali na psychiatriu. Vraj si chcela podrezať žily. Počas niekoľkých mesiacoch sa stalo aspoň päť takýchto prípadov a môj dobrý kamarát, John Smith, našiel starý papier v sklade, keď sa zašívali pred učiteľmi.

Mám ten papier tu pri sebe, ale to čo je v ňom musel napísať fakt zhúlený pánko.“ Vybral si z vrecka starý špinavý hárok papiera a podal ho detektívovi. Ten si hárok zobral a začal čítať. „Ak čítate tento list, tak sa stalo to čo sa nikdy nemalo... tá lavica je prekliata. Vždy keď si za ňu niekto sadne, rok sa konajú nevysvetliteľné úmrtia alebo vraždy a na konci roka, tí čo prežijú zabudnú na všetko čo sa stalo a lavicu prenesú naspäť do skladu.

Taktiež je dosť možné, že niekto už umrel takže jediné čo môžete spraviť je spáliť ju a prestať na ňu myslieť. Ak to niekomu poviete alebo vás napadne rozmýšľať o tom, všetko sa to začne opakovať a to nesmiete dopustiť! Moje meno je Bruce Hudson a ak čítate tento list... pravdepodobne som už mŕtvy...“ Detektív spočiatku neveril, ale okolnosti, za ktorých sa prípad stal, dokazujú, že musí jednať o nadprirodzené sily, ktorým nemusíme rozumieť. „Dopočul som, že detektív zo skladu dôkazov zobral lavicu a spálil ju v starej kotolni.

Dym, ktorý však vydávala nebol čierny či hnedý ale krvavo červený a každé prasknutie dreva vydávalo zvuk kričiacich detí, ktoré zabila. Detektív sa na koniec zbláznil a počul som, že je doteraz zavretý na psychiatrii... Preto píšem tento list aby ste zabránili tomu čo pravdepodobne už začalo... Moje meno je Lucas Young a ak čítate tento list najskôr som už mŕtvy...“

Mexiko, rok 2009. Objavuje sa séria nevysvetliteľných úmrtí v školách. To je však už iný príbeh...