Sloboda vedie ľud

Sloboda vedie ľud

Sloboda, nevieme si predstaviť, že by to nebola každodenná súčasť nášho života. Je to asi najcennejšia vec, akú môžeme mať. Vedomie, že môžeme íst kam a kedy chceme, že máme osobné a majetkové práva je pre nás rutina a v podstate sa ani nezamýšľame, či sa vôbec dá žiť aj inak.

Nie vždy to tak ale bolo, nie vždy ľudia mohli slobodu brať ako samozrejmosť. Ale prečo? Už od nepamäti sa ľudia rozdeľovali na otrokov alebo poddaných a pánov. Táto poddaná vrstva sa nemohla voľne pohybovať, nemohli sa slobodne rozhodovať a vyjadrovať svoje názory, často dokonca iný človek rozhodol o ich živote alebo smrti.

Stáročia, dokonca tisícročia ukazujú, že človek si nemohol vybraťžiť pod útlakom a tyraniou, bez práv a vlastnej osobnosti. Musel podliehať a vyhovieť vo všetkom, čo mu bolo prikázané.

Kto z nás si vie predstaviť taký život? Každý chce slobodu a práva na svoj vlastný život. Otroci, nevoľníci a poddaní neboli výnimkou, nechceli aby o ich osude rozhodoval niekto iný.

Svedčia o tom historické faktymnohé povstania otrokov, najslávnejšie je Spartakovo povstanie. Gladiátor v Rímskej ríši, ktorý už nechcel zabávať svojich majiteľov vlastným utrpením, povstal proti takémuto zaobchádzaniu a s ním aj desaťtisíce iných. No nepodarilo sa im dosiahnuť svoj cieľ. Zabili väčšinu z nich, a ich hlavy povešali pozdĺž Vie Appie. Tisícky ľudí, ktorí chceli len svoju slobodu a boli ochotní sa za ňu biť, zomreli, lebo hierarchicky vyššie postaveným ľuďom nemal kto pracovať na jedlo a zabávať ich. Myslím si, že je hrozné ako títo ľudia trpeli, ich život sa ani nedá nazvať životom, žili, aby slúžili iným, takýto osud si nezaslúži nikto. V tej dobe sa ich žiadny vyššie postavený človek nezastal, nikto ich nepovažoval za dôležitých a hodných povšimnutia.

Zarážajúce však je, že ani dnes nie je každý slobodný, síce už sú krajiny rozvinutejšie a politické systémy prepracovanejšie, niektorí ľudia stále žijú a pracujú v neľudských podmienkach, ktoré si nezaslúžia. Často chcú nájsť slobodu v iných krajinách, kam ilegálne migrujú, ale opak býva pravdou. Musia žiť na hranici zákona, aby uživili seba a svoje rodiny. No toto sa nedá nazvať slobodou...

Mali by sme sa nad tým zamyslieť a pokúsiť sa čo najviac podieľať na hospodárskom a ekonomickom raste rozvojových krajín. Ako národy by sme sa mali spojiť v otázke slobody a práv ľudí. Pomáhať tým, ktorí si sami pomôcť nevedia, veď ľudská bytosť je to najúžasnejšie čo môžeme mať.

Nádej a víťazstvo, to je sloboda. Ľudia vždy chceli prejavovať svoje pocity a myšlienky, túžbu po slobode, nasvedčuje tomu umenie, ktoré bolo pre nich prostriedkom. Nespočetne veľa básní, piesní, malieb... Veľmi slávne je dielo, maľbaSloboda vedie ľud, autorom ktorého je francúzsky romantik E. Delacroix.

Romantizmus bolo prelomovým obdobím najmä pre nás, Slovákov. V Uhorsku nás za dlhé desaťročia asi nikdy nepovažovali za plnohodnotný národ. Pod nadvládou a útlakom sme potrebovali, aby prišiel niekto, kto by sa bil za naše práva a samostatné Slovensko. Takí ľudia prišliŠtúrovci. Zasvätili celý svoj život za národ, za nádej, že raz budeme nezávislí. Za ich života sa to síce nepodarilo, ale vždy prišiel niekto nový, kto zakladal na ich vášni a túžbe vymaniť sa spod nadvlády iných. A vďaka nim, vďaka ich odvahe sme dnes samostatný, hrdý národ.

Sloboda ich viedla cez bezútešné a hmlisté dni, dni keď aj oni zlyhávali a prestávali veriť v nemožné.

Preto vždy treba dúfať, mať nádej a bojovať aj vopred prehratý boj za slobodu, ktorá vždy ľud povedie.