Zóny pre každého študenta

Zmysel života (Prejav)

Zmysel života (Prejav)

Milá pani profesorka, milí spolužiaci a kamaráti, "život nie je žart, nie je sen, život je veľká realita, veľká vec." Tento citát od Vajanského obsahuje celú pravdu o živote. Síce nie je príliš dlhý, ale predsa sa oplatí užívať si ho každý deň naplno. Je ako film, ktorý sa raz musí skončiť. Nikto dopredu nevie, čo sa mu môže prihodiť alebo stať.

Sľubovať si skromnosť a chcieť len od života to, čo mi môže dať? Lásku, šťastie, bolesť... To sú city, ktoré si človek buduje sám a vlastným spôsobom. Kvôli čomu by sme mali tie chvíle, ktoré sú pre nás dôležité, prežívať sami? To by nemalo zmysel. A aj keby...Čo je vlastne zmyslom života? Pre niektorých je to láska, rodina, priatelia, ďalší v ňom vidia zamestnanie, peniaze, či kariéru. Dnešný život a svet je konzumný. Je tu množstvo overených postupov, ktoré musíme dodržať, aby sme boli bohatí a šťastní. Každý z nás je iný a rozmýšľa inak.

Nemôžeme teda robiť všetci to isté. Život je predsa už raz taký, buď je vždy niekto hore alebo zas niekto dole. Je akýmsi druhom pretekov - zápasíme v ňom o dosiahnutie našich cieľov, o to, aby sme z našich životov niečo urobili, no má to zmysel len vtedy, ak to, čo sme dosiahli, bude trvalé.

A bude to vôbec trvalé? Nebude. Aj keď vytvorím veľké literárne dielo, ktoré budú ľudia čítať aj o tisíc rokov, môže sa stať, že slnečná sústava vychladne, Zem zanikne a všetky stopy môjho úsilia zmiznú. V žiadnom prípade sa nedá dúfať ani len v zlomok nekonečnosti tohto druhu. Ak vôbec existuje nejaký zmysel, ku ktorému sa má smerovať, treba ho nájsť v rámci našich vlastných životov.

Mali by sme sa skôr zamyslieť nad tým, že vieme čo sme, ale nevieme čo z nás môže byť v budúcnosti. Nestarajme sa o to, aby sme žili dlho, ale o to, aby sme žili naplno. Veď každý z nás ma len jeden život a ten nežijeme ako chceme, ale ako vieme. Je to len na nás.

Zmysel života vnímame ako niečo, čo nám dáva silu každý deň sa zobudiť a mať chuť pozrieť sa na svet. Životný cieľ predstavuje, niečo čím dotvárame zmysel života, alebo čím sa v ňom utvrdzujeme.

Ako sa vraví ,,Váž si život pokiaľ ho máš a ži v ňom, a nezarmucuj sa nad tým, čo nemáš, pretože to aj tak nezmeníš." Často sa ľudia pýtajú prečo sa stávajú v ich živote veci, ktorým by sa radšej vyhli a najradšej by ich obišli. Pozastavujú sa nad tým, prečo sa rodíme, prečo umierame. Prečo sa trápime a prečo radujeme. Prečo máme v istom momente svoj cieľ a zmysel a v ďalšom ho strácame a osud nám ho odvieva ďaleko od nás. Azda je to preto tak, pretože keby nás postretli len šťastné momenty, nevedeli by sme si ich dostatočne vážiť, brali by sme ich ako samozrejmosť a nedokázali by sme ich oceniť. Všetci vieme, že najťažšie je vyrovnať sa s úmrtím blízkej osoby. Veľakrát sa nám nechce pri pomyslení na niečiu blízku smrť ani žiť a umárame sa od alkoholu, sprevádza nás samota a pocit neutíchajúcej bolesti a nekonečného žiaľu. Prečo sa musíme vyrovnať so smrťou blízkej osoby?

Osobne si myslím, že aj keď sa nám zdá byť neznesiteľne kruté, že niekto môže prísť o osobu, ktorú nadovšetko miluje a naše srdce by po jej neodmysliteľnej strate chcelo zúfalo a z plných pľúc zakričať ,,To je nespravodlivé", verím, že vždy existuje riešenie a som presvedčená v to, že naše životy, aj keď nám ich niekto vezme a privlastní si ich, pričom ich zasvätí do temnoty, nemusia skončiť svoju existenciu celkom. Na Zemi ju skončia a niekde inde ju môžu začať odznova. Je to ako keď vtrhne do pokojného raja neskrotný oheň a všetko zmení svojim plameňom na popol. Lenže väčšina z nás pozabúda na to, že i v skaze a nešťastí sa ukrýva niečo pekné a pod jeho povrchom môže vzniknúť niečo nové. Nikto z nás si nemôže byť istý tým, že na neho na druhom svete nečaká brilantný a pôsobivý život plný hĺbavej lásky a vytúženého šťastia.

Boli ste - a ak áno, tak koľko krát - skutočne šťastný? Jeden múdry pán raz povedal : šťastie je mozaika skladajúca sa z drobných radostí. Je to jedna z najkrajších myšlienok o šťastí, aké som kedy kde počula. Tešiť sa z farieb, vôní, chutí. Tešiť sa zo slobody, lásky a života - to sú krásy tohto sveta. Drobnosti, pre ktoré sa oplatí žiť, ktoré nás robia šťastnými, v konečnom dôsledku nám ponúkajú odpoveď na počiatočnú otázku - Čo je zmyslom života.

A môj zmysel života? Čo vlastne očakávam a čo mi prinesie? Bude to prechádzka ružovou záhradou? Alebo temnými uličkami? Neviem. Na tieto otázky sa mi odpovedá ťažko. Som ešte len na začiatku svojej cesty a moje sny a ciele sa často menia podľa mojej nálady... Svoje plány si robím vždy len do blízkej budúcnosti, pretože ďalej to už nemá zmysel.. Čo má prísť príde, a keď to príde, tak sa s tým budem musieť nejako "porátať".

Na začiatok by som chcela úspešne ukončiť strednú školu. Okrem toho sú i ďalšie dôležité veci, ako napr. práca, rodina, priatelia, šťastie... Najprv si splniť jeden cieľ, potom druhý...Všetko to potrebuje určitú odstupnosť. A ešte viem, že v živote chcem nájsť dokonalú inšpiráciu, ktorá bude mať pre môj život zmysel... Predo mnou je ešte dlhá, hrboľatá cesta, ktorá však stojí zato prekonať ju...

Život je ako veľká kniha. Každý sa v nej musí naučiť čítať sám a to je realita, veľká vec. Všetci žijeme svoj vlastný príbeh a vidíme zmysel života v niečom inom. Samotný život nám otvára rôzne brány do neznámej ríše. Je len na nás, či vstúpime do tej, ktorá je svetlá ako plápolajúce uhlíky v kozube, alebo do tej tmavej, ktorú obklopil temný mrak. Každý má na výber, bez ohľadu na to, či sa jedná o superhviezdu, alebo o obyčajného smrteľníka. Život nemožno ukončiť nezmyselnou výhovorkou a ak sa už ukončí je nenávratný a nemožno ho vrátiť späť.

Ďakujem Vám za Vašu pozornosť.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/14022-zmysel-zivota-prejav/