Pred štyrmi dňami uplynulo tridsaťpäť rokov odvtedy, čo som uzrela svetlo sveta. Bolo to dvadsiateho štvrtého marca, v nemocnici v Bratislave, v krásne slnečné popoludnie. Môj hlasný plač sa ozýval celou nemocnicou. Každý, vrátane doktorov a sestričiek vravel, že budem malý hnevač, pretože som stále plakala. Moja mama ma uzrela až ďalší deň môjho života, kvôli môjmu plaču. Po pár dňoch v nemocnici, som po prvýkrát uvidela môj domov. Najviac sa na mňa tešila moja staršia sestrička, Kristína. Tešila sa, že sa bude mať s kým hrať a bude mať ďalšieho kamaráta do svojho pestrého života.
Už ako batoľa som bola veľmi šikovná a učenlivá. Rodičia pekne spomínajú na moje prvé mesiace života. Mama si presne pamätá moje prvé sadnutie, moju prvú chôdzu. Bola som veľmi neposedná a nervózna, takže sa pri mne nikdy nenudili. Najviac sa o mňa starala moja stará mama, jej jedlo bolo pre mňa jedna báseň a iné som si ani neprosila. Čas plynul veľmi rýchlo. Ani sme sa nenazdali, a už som sfukovala prvú sviečku na svojej prvej torte. Narástli mi na hlave anielske kučierky , ktoré každý obdivoval a chválil. Ako som rástla, z môjho života a môjho zdravia sa tešila celá rodina, ktorá mi detstvo napĺňala láskou a spríjemňovala.
Prešiel čas, s ním prišiel môj tretí rok života a aj nástup do škôlky, s mojimi prvými kamarátmi, ktorí nahradili tých plyšových. S mojimi obľúbenými kamarátmi som zdieľala veľmi pekné chvíle. Môj začiatok života som prežila v zdraví a s láskou.
Prišiel môj šiesty rok života a nástup do školy, kam som sa veľmi tešila. Ako asi každé dieťa ma to po pár mesiacoch prešlo . Učenie bolo každým rokom ťažšie a ťažšie, no bolo tam veľa zábavy. Prvý stupeň bol krásny, potom prišiel boj a nával nových vecí. Noví učitelia, noví žiaci, nové triedy a zmätené deti. Roky ubiehali, aj keď učivo nebolo najľahšie. Zvládla som to a prišiel koniec základnej školy. Odbil môj pätnásty rok života a ja som si ambiciózne a dôkladne vybrala strednú školu pre môj dobrý základ do života. Vybrala som si študovať medicínu a pomáhať ľuďom. Moja vysnená budúcnosť mi bola jasná. Od života som žiadala len vzdelanie, prácu a veľkú zdravú rodinu.
Sen sa mi splnil prijatím. Bol zo mňa masér a boli to moje najkrajšie roky života. Učivo bolo síce ťažké, no veľmi ma bavilo. Spolužiaci boli priateľskí, komunikatívni a veľmi ohľaduplní. Spolu sme to zvládli a úspešne zmaturovali.
Môj sen pokračoval ďalej. Aj keď boli ťažké prípravy na vysokú školu, zvládla som to bez väčších problémov a úspešne prešla medicínou. Je zo mňa fyzioterapeut. Na vysokej škole som sa zaľúbila a spoznala môjho budúceho manžela. Staral sa o mňa a prejavoval mi svoju náklonnosť ku mne. Po vysokej škole som zažila ten najkrajší deň pre ženu a povedala si svoje áno so svojím vysneným. Sľúbili sme si v dobrom aj v zlom, a tak to aj bolo.
S manželom ma zamestnali ako rehabilitačných pracovníkov so slušným platom. Prežili sme pekné chvíle a pomáhali ľuďom, čo to potrebovali. Po niekoľkých rokoch sa mi začal plniť svoj ďalší životný sen. Vo svojom dvadsiatom ôsmom roku života som otehotnela. Verte, že je nádherný pocit, keď darujete život a je vo vašom tele. Najviac sa tešil môj manžel. Staral sa o nás a dôkladne sa chystal na príchod bábätka. Prichádza tridsiaty piaty rok môjho života a moje prvorodené dieťa nastupuje do školy a v mojom tele vzkresol ďalší život. Dostávam sa k súčasnosti a tu končí moje rozprávanie.