V dnešnej dobe je veľa nenávisti, klamstiev, strachu a všetkého zlého, na čo sa dá pomyslieť. Choroby, ktoré sú s novodobými technológiami a liekmi liečiteľné sú stále neliečiteľnými kvôli chamtivosti bohatých. Vojny neutíchajú. Naopak, zobúdzajú sa. Náboženstvá sa medzi sebou odsudzujú a bojujú proti sebe. Je toto naozaj cesta, ako udržať ľudstvo nažive aj ďalšie generácie?
Tretia svetová vojna hrozila už mnohokrát, no stále sa to našťastie ustálilo. Tentokrát je to však iné. Ak bojujú proti sebe národy a náboženstvá, nie je cesty späť. Nikdy sa nepodarí uhasiť plameň nenávisti v každom. Stále ostane aspoň jeden, ktorý skôr či neskôr zapáli aj tých ostatných a história sa znovu zopakuje. Ľudia za všetkým hľadajú zlo a prestali sa tešiť z maličkostí. Nová generácia je stále náročnejšia a náročnejšia. Nevystačia im bežné veci na prežitie. Túžia po luxuse a chválení sa s väčšími finančnými prostriedkami. Ľudstvo sa delí na skupinky bohatých a chudobných.
Tí prví sa považujú za viac hodnotných a takto vznikajú ďalšie rozpory. Človek si ani neuvedomí, kedy a ako, a nenávisť alebo závisť sa rýchlo rozšíri aj pomedzi ostatných ľudí. Veď ako povedal sám Marcus Aurelius: " Vojna sa skončí, ale moja armáda je večná." Podľa môjho názoru to takto pôjde ďalej a neskončí sa to, až kým sa ľudstvo nespamätá, alebo sa samo nevyhubí.
Ďalšou chorobou našej planéty je množstvo odpadkov na každom rohu. Na mnohých miestach sa dajú nájsť nelegálne skládky, ktorých počet stále narastá. Bránime sa slovami: " Čo oči nevidia, to srdce nebolí." V tomto prípade sú to oči ostatných obyvateľov. Nikto nechce, aby ho niekto prichytil pri čine nelegálnej veci. Tak prečo to robíme? Nazdávame sa, že ak odtiaľ rýchlo utečieme, všetko bude v poriadku? Ak áno, je to veľká chyba. Skoro nikto už nemyslí na ďalšie generácie, v akých podmienkach budú musieť žiť.
Nemyslím si, že nosenie rúšok na ústach pri bežnom chodení vonku, nedostatok pitnej vody alebo voda na prídel a geneticky modifikované potraviny sú život, aký chcú žiť naše deti alebo vnúčatá. Už len jeden Slovák v priemere vyprodukuje 300 kg odpadu ročne. Práve jeho triedením by sa tento údaj znížil o 30 percent. Ľudia sú však leniví na triedenie odpadu, kým na vlastné oči nevidia, čo tým spôsobujú. Táto nezaujatosť voči prírode, ktorá sa večne brániť nedokáže, nás privedie do záhuby. Máme mylnú predstavu o krásnej prírode v budúcnosti ak sa takto chováme. Príroda je nenahraditeľná a mali by sme si to už konečne uvedomiť.
Ak chceme svoje deti vychovávať v pokoji, bez strachu pred zločincami a prírodnými katastrofami, musíme urobiť určité opatrenia. Okrem nás to nikto neurobí. Veď predsa my sme najvyspelejšia rasa! No častokrát o tom mám pochybnosti...