Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa

S príchodom jari prichádzajú aj veľkonočné sviatky a s nimi tradičné zvyky vinšovačiek, ktoré začínajú na Kvetnú nedeľu a pokračujú oblievačkami na Veľkonočný pondelok. Chlapci a dievčatá chodia na Kvetnú nedeľu s mašľami ozdobenou vetvičkou zelenej vŕby a gazdinej zavinšujú verš:

"Prišla kvetná nedeľa, kde si kľúče podela, ta dala som, ta dala, svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby tráva rástla. Tráva je zelená až po vyše kolená."

"Sedí kura v koši, o vajíčko prosí, dajte nám jedno, lebo dve, šak vám to málo ubudne. A keď nám nedáte, budeme vám steny drať a obloky vybíjať, nebudú vám deti spať."

Deti dostanú výslužku – veľkonočné vajíčka (kraslice) a idú do ďalšieho domu či k ďalšej rodine. Bola to neodmysliteľná tradícia Kvetnej nedele a mala aj svoju poéziu. Bolo to vlastne nielen vinšovanie prichodiacich veľkonočných sviatkov, ale zároveň aj vítanie a oslava prichodiacej jari. Keď si na tieto vinšovačky spomínam, bolo to niečo zvláštne, niečo neopakovateľné a nové. Aj keď zimné radovánky so snehovými sánkovačkami a guľovaním prinášali deťom radosť a zábavu, príchod jarných sviatkov s jeho tradíciami bol oživením a osviežením života. Aj vajíčko ako dar bolo akýmsi symbolom zrodu nového života.

Na Kvetnú nedeľu si ľudia do kostola doniesli rozvinuté vrbové prútiky, ktoré im kňaz svätil modlitbami. Doma si ich zastokli za hradu na povale alebo obrazy, aby ich chránili pred búrkami. Pri búrkach konárik položili do obloka, alebo kúsok z neho hodili do ohňa. Bahniatkami okiadzali aj chorých, aby sa skoro uzdravili, na Orave dávali prútiky do prvej brázdy, na východnom Slovensku ich uložili k prvému zasadenému zemiaku. Na Horehroní prútmi vyháňali dobytok na prvú pašu, v okolí Hontu zapichovali vetvičky na hroby svojich blízkych, aby podobne ako sa budí na jar príroda prebudili aj duše svojich príbuzných.

V túto nedeľu matky v okolí Brezna nosili do kostola svoje malé deti, aby vraj začali skôr hovoriť. Od tohto dňa až do Veľkonočného piatka sa v kostoloch čítali pašie - state z evanjelia hovoriace o utrpení Ježiša. Verilo sa, že počas pašií bolo možné odkryť poklady ukryté v zemi. Nad miestom s pokladom horel na povrchu zeme plamienok. Poklad sa však musel vykopať skôr, ako sa pašie dočítajú, inak sa stratil.

Aj pokrmy mali v týchto dňoch svoju čarovnú moc. Väčšinou sa jedli rôzne dlhé cestoviny s makom - aby na obilí narástli dlhé klasy s množstvom zrna.

Zo zeleniny používali len také druhy, pri ktorých si želali, aby čím skôr kvitli. A opačne, kapusta sa vôbec nejedla, aby hneď nevyháňala do kvetu.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/14110-kvetna-nedela/