Vianočný príhovor pre zamestnancov

Vianočný príhovor pre zamestnancov

Vianoce sú plné tajomstiev a deti samá otázka. Prečo leží Ježiško v jasličkách na slame a nie v postieľke? Načo nám svieti na stole sviečka, keď máme elektrinu? Ako otec chytil kapra, keď nemá udicu? – Usilujú sa tajomstvá rozlúsknuť. Trochu deťom ich zvedavosť závidím, preto si v tomto čase kladiem aj ja detskú otázku. 

Prečo si vyzdobujeme na Vianoce ihličnaté stromy, a nie listnaté? Odpoviete mi, že listy zo stromov na zimu opadajú. Je to pravda, no nie úplná. Máme v byte fikus benjamín, ktorý má aj v zime nádherné zelené listy, a nikto naň nezavesí ani salónku. A čo módne umelé stromčeky, z tých by lístie neopadalo, a predsa majú ihličie. Predstavte si, že by sme mali na Vianoce vyzdobený listnáč! Ja by som pod ním hľadal skôr huby ako darčeky. 

Možno dávame ihličnatým stromom prednosť preto, aby popichali zlodejov – maškrtníkov, či aspoň aby ich upozornili, že sa nemajú prejedať sladkostí, že to škodí zdraviu. Nie, nie. To nedáva zmysel. Vianoce sú sviatky štedrosti, nestrážia svoje dobroty, skôr ich núkajú a nad maškrtníkmi prižmúria oko. 

Zelené ihličky majú pravdepodobne inú funkciu. Zašívajú rany, diery, ktoré počas roka utŕžia naše city, naše svedomie, naša duša. Už je raz tak, ľudia sa počas roka zavše poškriepia, bezdôvodne si ublížia, bezhlavo sa pourážajú. Sú k sebe nespravodliví. Deti zavše neposlúchajú dospelých, dospelí klamú deti, deti podvádzajú dospelých, dospelí deťom nerozumejú a krivdia im. Priateľ zradí priateľa, známy ublíži známemu, či neznámemu napriek tomu, že ho ešte nikdy nestretol. To je dier, to je dier! 

A čuduj sa svete! Zavítajú k nám vianočné stromčeky a všetky tieto diery pozašívajú, zacelia, zahoja, často bez jazvičiek, akoby žiadne spory, krivdy, urážky nikdy ani neboli. Na Vianoce zavládne zmier. K štedrej večeri si sadá­ me pokojní a spokojní, prekypujeme k sebe láskou, úctou a porozumením. Úprimne si zavinšujeme všetko najlepšie, rozdelíme si jabĺčko na toľko dielov, koľko nás sedí pri stole a podelíme sa. Ak niekomu uviazne v hrdle rybia kosť, všetci ho ustarostene buchnátujeme, aby mu kosť vyskočila, aby sa nedajbože nezadusil. Toľko je v nás lásky, že z nej ešte kopu zabalíme a kladieme pod stromčeky ako darčeky svojim blízkym. To je šťastia! To je radosti! 

Vianočné stromčeky sú magickí ránhojiči, priatelia. Želám Vám, aby si Vás aj tohto roku presvietili svojím čarovným röntgenom a pozašívali Vám ranky na dušiach aj na srdiečkach.