Čo keby sme ušli z maturity? (Rozprávanie)
Čo keby sme ušli z maturity?
Písal sa rok 2025 a mesiac Marec, známy inač ako mesiac maturít, keďže monitor bol v roku 2018 zrušený. Maturity ale máme stále. V dobe, kde technológie vládnu svetu, každý sa pýta prečo stále máme tento nezmysel. Ľudia sa už viac-menej vzdelávajú doma prostredníctvom Bloomu, Bingu a aj krachujúceho Googlu. Roboti a umelá inteligencia sa už stala našou súčasťou takže maturita je len bezpredmetná formalita. Ja vám porozprávam o mojej maturite, ktorú som absolvoval pred mesiacom. Boli to dva neobyčajne dni. Samozrejme, že to prebiehalo inač ako napríklad v roku 2010.
Sedel som za stolom spolu s ďalšími desiatimi študentmi a čakali sme na dozornú radu. Moje maturitné predmety boli Umelá inteligencia, aplikačné softvéri a informatika. O 9 00 prišla dozorná rada v zložení 2 učitelia a 1 vysoko inteligentný robot. Robot vysvietil hologram na ktorom boli zadania a učitelia rozdali náramky, ktoré na každom stole premietli virtuálny hárok na odpovede. Keď bolo všetko pripravené, tak sme sa pustili do zadaní. Mal som na to tri hodiny aby som spravil všetky úlohy z troch predmetov a po každej hodine bola pätnásť minútová pauza. Netradičné bolo zabezpečenie keby chcel niekto utiecť z maturity, keďže to bola nepotrebná vec do života. Na dverách skener cez ktorý ste nemohli prejsť, pokiaľ nevypršal stanovený čas. Robot skúmal senzormi okolie či niekto nepodvádza pri teste a okná zatiahnuté ako vo väzení a učitelia si vždy odkráčali preč počas testu. Maturitu musel mať každý v štáte a nepoznám človeka, ktorý by ušiel pred maturitou alebo počas nej.
Po primitívnych úlohách z informatiky prišla prestávka. Robot bol počas prestávky v režime spánku, takže sme sa mohli baviť o všetkom. „Lukáš“ , zakričal Samo a Jakub naraz. „Čo keby sme spravili niečo, čo sa ešte nikomu nepodarilo? “ povedal Jakub. „ Čo máš na mysli,“ spýtal som sa. „Utečme z maturít,“ odpovedal Samo. „To beriem, ale treba si to premyslieť cez ďalšiu hodinu pripraviť veci a počas prestávky sa vypariť.“ „Mám aplikáciu na iwatch, ktorú robot nevypátra a cez ňu môžeme počas hodiny komunikovať, predsa ten robot nie je dokonalý, “ dopovedal som. Počas najbližšej hodiny sme spoločne prišli na plán úteku, ale ťažko povedať, či bude fungovať. Plán bol jednoduchý, resetovať robota v režime spánku a tým mu vymazať pamäť, potom ho presunúť k dverám tak, aby zakryl pohybové senzory na dverách a nakoniec pomocou virtuálneho tabletu vypnúť elektrinu na dve minúty. Tento časový interval by nám mal postačiť na útek z budovy a čo sa bude diať potom je vo hviezdach. „Ideme na to? “ spýtal som sa, keď začala prestávka. „Tak poďme na naše dobrodružstvo! “ zvolal Jakub nadšene. A vtedy to sa to stalo, keď som resetoval robota, spustil sa alarm. Okamžite sa spustili mreže na okná a kde boli dvere, zospodu sa začali vynárať tehly.
Zo šťastím som to preskočil a ocitol som sa na chodbe so Samom a Jakubom. Rozhliadol som sa okolo seba a uvidel som, že všetky triedy boli zamurované. „A čo teraz? “ spýtal sa Jakub. „Skúsme to na WC na prvom poschodí, “ povedal Samo. „Nie to je riskantné! “ „Skúsme to do strojovne tam to nebudú čakať, “ odvrkol som. Onedlho sme boli v strojovni. Bola otvorená a ako som povedal nikto nečakal , že niekoho by napadlo utekať preč práve touto cestou . O poschodie nižšie bol poklop. Jakub so Samom ho odtiahli a našli sme schodisko, ktoré viedlo dole. „ Ideme, “ zavelili sme spoločne. Dole bol tunel, ktorý viedol Boh vie kam. Trvalo nám desať minút kým sme sa dostali nakoniec. Otvoril som dvere a ožiarilo ma svetlo. „Zapíšeme sa do dejín! “ zakričal Jakub. „Zvládli sme to. “
Boli sme asi dvesto metrov od školy kde sme robili takzvané skúšky dospelosti, ale naša radosť netrvala dlho. Zrazu sme počuli ako prichádzajú policajné autá, nad hlavami nám krúžili drony, keď prišla aj armáda, pomyslel som si, toto všetko kvôli jednej maturite? Obkľúčili nás a zrazu sa mi premietol môj krátky život pred očami a počul som tri výstrely a aj to ako padajú nábojnice na zem. Bolo 6:45 ráno a počul som tri výstrely, bol to môj budík. Stále je rok 2015 a maturita ma ešte len čaká budúci rok.