Čo keby sme ušli? (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: Dievča babuska (22)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.01.2018
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 698 slov
Počet zobrazení: 1 232
Tlačení: 21
Uložení: 20

Čo keby sme ušli? (Rozprávanie)

Bolo 22:00. Sima a Jakub boli ako takmer každý večer zavretí vo svojej izbe. Sima mala práve v ten večer narodeniny. Konečne 17 rokov. Jej 15-ročný brat Jakub v tichosti pozeral televízor. Okrem nich dvoch v byte na Antolskej ulici nikto nebol. Otec Roman už dávno býval s inou ženou a matka Silvia pravdepodobne niekde práve vonku ležala pod vplyvom alkoholu. ,,Poďme spať, ona už aj tak nepríde,“ povedala Sima bratovi. Onedlho už bolo zhasnuté a deti zaspávali s obavami, čo ich čaká ďalší deň.

O šiestej hodine ráno zaštrngotal kľúč v zámku. Silvia sa vrátila domov. Snažila sa urobiť čo najmenší hluk, ale Sima už stála v chodbe a s odporom sledovala svoju matku. Všimla si, koľko vlasov jej vypadlo za posledné 2 roky. Ako veľmi zostarla. Ako biedne vyzerala. ,,Čo zazeráš?“ okríkla ju matka a tackajúc sa k vešiaku si vyzliekla zašpinený kabát. ,,Nenávidím ťa! Nikdy si mi nepovedala, že ma ľúbiš! Všetko musím robiť za teba! A ty? Celé dni len sedíš, fajčíš a piješ.“ Sima uvidela, ako jej matke z vrecka vypadla injekcia. S hrôzou pozrela na matkine dopichané žily. ,,Nikam ťa nepustím!“ povedala Sima so slzami v očiach. Prečo to robí? Prečo s tým neprestane? Matka len bezducho prešla okolo nej a zavrela sa v spálni.

Prešli dva dni. ,,Utečme, už to tu viac nevydržím,“ povedala Sima Jakubovi. ,,Ale kam pôjdeme? Veď nemáme ani kam ísť,“ odpovedal jej Jakub. Vtom započuli strašný krik z kuchyne. Vybehli sa pozrieť, čo sa deje. Silvia sa s nepríčetným pohľadom a nožom v ruke hádala so stenou. ,,Daj mi pokoj, nič som nespravila! Vrátim ti ich. Nemám nič. Zajtra budem mať. Nechaj ma, prosím!“ spadla na kolená a rukami boxovala vo vzduchu. Simu okamžite napadlo, o čo ide. Veď oná má absťák! Nikto iný tam predsa nebol. ,,Matka?“ s obavami ju oslovila. Silvia však prudko vstala a začala rozhadzovať veci po byte. Hrnce lietali cez celú kuchyňu. ,,Choď sa zbaliť! Rýchlo!“ rozkázala Sima Jakubovi. Snažila sa ukľudniť matku, ale nič nepomohlo. Išla za Jakubom a nahádzala najpotrebnejšie veci do tašky. Schmatla Jakuba za ruku a spoločne ušli z bytu.

,,A čo teraz?“ spýtal sa Jakub. ,,Pôjdeme sa skryť k môjmu kamarátovi. Sľúbil mi, že nám pomôže,“ odpovedala mu. Odviezli sa štyridsať osmičkou a onedlho už stáli pred dverami Paľa. ,,Čo tu chcete?“ nahnevane na nich pozrel. Z bytu bolo cítiť zelený dym a počuť smiech ľudí. ,,Povedal si predsa, že nám pomôžeš!“ zúfalo naňho pozrela Sima a pokračovala: ,,Matke preskočilo. Zbláznila sa.“ Len sa na nich opovrhujúco pozrel a pokrčil plecami. ,,Dobre, ale musíš pre mňa niečo spraviť. Zajtra večer sa stretneš s matkou. Odovzdáš jej peniaze a balík donesieš. Potom ťa vyplatím.“

Sime nezostávalo nič iné, len poslúchnuť. A tak sa pomaly pobrala na vopred stanovené miesto. Uvidela matku stáť pri jednom z áut. Sima, zahalená v kapucni a prikrytá rúškom noci, kráčala k nej. Zrazu spoza zákruty vyšlo policajné auto. Sima sa rozbehla ako jej nohy stačili. Nemohli ju chytiť, nesmeli. Čo by bolo s Jakubom? Podarilo sa jej prebehnúť niekoľko tmavých uličiek. O chvíľu už zadychčaná volala Jakubovi: ,,Zober veci a uteč. Hneď! Stretneme sa pri fontáne o desať minút.“

Bolo už veľmi neskoro. Sima s Jakubom sedeli na lavičke pred divadlom. ,,Už nemáme kam ísť,“ rozplakala sa Sima: ,,Vrátiť sa nemôžeme. Otec je preč. Je príliš chladno. Musíme ísť do hotela. Ostali mi nejaké peniaze od Paľa. ,,Ani sa nepohnite!“ vystúpili spoza rohu policajti. ,,Bež!“ skríkla Sima a obaja sa rozbehli. Boli však pomalší. Policajti ich čoskoro dobehli. ,,Simona Horešová a Jakub Horeš. Pôjdete s nami do detského domova. Ešte nie ste plnoletí. Vieme všetko o vašej matke. Našli sme ju v byte. Bohužiaľ, bola už mŕtva. Niekto ju zastrelil. Zrejme bola niekomu niečo dlžná,“ povedal jeden z policajtov.

Celý rok tak Sima s Jakubom bývali v detskom domove. Keď Sima dosiahla vek 18 rokov, odišla z domova a vďaka otcovým peniazom kúpila byt. Podarilo sa jej vziať si do osobnej starostlivosti Jakuba. Ich život nebol jednoduchý, ale určite lepší ako s matkou. Nedokážu si ani predstaviť, či by boli ešte vôbec nažive, keby v ten večer neušli preč.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 3)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014