Čaká na každého z nás. Prichádza tak pomaly, že si ju niektorí uvedomia v poslednej chvíli a nestihnú si ju vychutnať. Sú ľudia, ktorí tvrdia, že nie je čo vychutnávať. Proti ich tvrdeniu stoja životy mnohých starcov a stareniek, ktorí svoju jeseň života prežili v nádherných pokojných farbách. Nepremeškajme svoju príležitosť a neodkladajme svoju starobu na posledné dni svojho života.
Ak nám bude dopriate žiť dlhšie, nech to z nás neurobí ušomrané chodiace diagnózy závidiace zdravie ostatných. Staroba je veľkou príležitosťou tešiť sa z toho, čo sme v živote prežili a tešiť sa z toho, čo prežívajú ľudia okolo nás. Staroba je pre každého človeka väčším bremenom. S tým neurobíme nič. Staroba však môže byť aj väčším darom. A s tým už niečo urobiť môžeme..
Väčšina ľudí si staršiu generáciu váži a pristupuje k nej s patričnou úctou. Keď však príde na názory o živote, múdre pravdy, či nedajbože rady do života berieme s veľkou rezervou. Povieme si: „Iná generácia, iná doba, iný život“. Čo však, ak sú v niečom predsa len pravdivé?Jedným uchom dnu, druhým von
Nie až tak ojedinelý výrok. Málokedy však vyslovený nahlas. Väčšinou len potichučky priznaný v kútiku duše. Či už sa jedná o zdravotné následky odhalených
Zažili takmer celé dvadsiate storočie, prežili minimálne jednu svetovú vojnu, mnohé už pochovali svojich manželov a ich deti sú už v dôchodkovom veku. S takmer desiatymi krížikmi na chrbte vedia o živote veľa, poznajú pocit radosti, ale aj hlbokého smútku, či straty. Život ich naučil prispôsobiť sa, tolerovať, bojovať, tešiť sa, pokoriť, ale aj byť emancipované. To všetko môžeme v ich zvráskavených tvárach prečítať.
Nie všetky pravdy, či rady starých mám predstavujú životne dôležité poznatky a ani nie je potrebné ich brať doslovne, môžu nám byť však v mnohom užitočné. Veď posúďte samy.