Hrdíme sa našim, rešpektujeme iné
Hrdíme sa našim, rešpektujeme iné
Keď sa opýtate Slováka, načo je hrdý, mal by odpovedať
- na Slovensko.
A pritom Slovensko nie je nejaká výnimočná krajina. Nestojí tu Eifelovka, nemáme more a svahy Tatier sa
nedajú ani len porovnávať so svahmi Rakúska. No aj tak má Slovensko v Európe veľký význam.
Najviac
Slovensko asi preslávil cestovný ruch. Každoročne pricestuje na Slovensko tisíce turistov, ktorí tu chcú stráviť príjemné chvíle.
Zalyžovať si, osláviť Silvestra a v lete spoznávať končiare Tatier. Mali by sme byť radi, že Slovensko v spoločnosti veľkých a mocných
krajín dokáže ponúkať krásu a pokoj.
Slovensko sa môže popýšiť aj ľudovými zvykmi, ktoré
stále udržiavame. Je príjemné, keď vidíte, že na Vianoce a na Veľkú noc robíte niečo, čo robili i vaši starí rodičia . Je
príjemné dotknúť sa minulosti.
S minulosťou sú spojené i mestá a ich staroveká
architektúra. Bratislava, Trnava, Levoča či Košice sú známe kultúrnymi pamiatkami, ktoré sa páčia nielen nám, ale každému, kto
ich uvidí.
Hrady a zámky, ktoré stoja skoro v každej oblasti, sú cestou do doby princov a princezien. Ako
dieťa som i ja rada chodila do hradov a zámkov a pozorovala ich vznešenosť a krásu. Aj teraz sa tam vždy rada pozriem. Veď Slovensko sa práve
nimi môže popýšiť.
Asi najväčšou pýchou sú však Tatry. Tieto vrchy sú však nie tak obyčajné,
sú prekrásne a nič ich na Slovensku nenahradí. Je v nich niekoľko doliniek plných plies, v lete kvetín, rozkvitnutých stromov. Tatry plné
nedotknuteľnej prírody, Tatry plné ľudí, ktorí túto krásu obdivujú. Tatry plné cudzincov, ktorí si ich niekedy vážia viac ako
my.
Slováci radi navštívia i Bratislavu, ktorá sa rozvíja a je plná zábavy, reštaurácií a iných podnikov.
Stojí tu i prezidentsky palác, na ktorý sa chodí pozerať mnoho ľudí. Je tu i Slovenské národné divadlo, centrum kultúry.
Bratislava je právom hlavným mestom Slovenska, pretože je centrom zábavy, oddychu, športu s mnohými ihriskami, halami, kurtami, a je i sídlom
kultúry.
Keď máme byť na niečo hrdí, musíme to najskôr poznať. Veď aj naše malé Slovensko
preslávilo veľké množstvo Slovákov. Z histórie poznáme slávne osobnosti. Boli to panovníci, vedci, spisovatelia, hudobní skladatelia a
umelci. Najznámejší panovníci boli veľkomoravské knieža Svätopluk a Matej Korvín- panovník, ktorý sa najväčšmi zapísal do
povedomia slovenského ľudu.
K významným politikom novodobej histórie zaraďujeme Milana Rastislava Štefánika - prvého ministra
vojny Česko - slovenskej republiky a Alexandra Dubčeka - najvýznamnejšieho politika obdobia takzvanej Pražskej
jari.
K známym slovenským vzdelancom patria: tvorca prvého spisovného jazyka- Anton Bernolák,
významný básnik Ján Hollý, vodca národného hnutia Ľudovít Štúr.
Známi slovenskí spisovatelia: P.O. Hviezdoslav, A .
Sládkovič - písali o krásach slovenskej krajiny. Ľudmila Podjavorinská a Pavol Dobšinský písali krásne slovenské rozprávky, ktoré ešte
dnes patria k najobľúbenejším.
Známi sú tiež vedci a vynálezci, ktorí svojimi vynálezmi preslávili
rodné Slovensko. Najvýznamnejším slovenským geológom bol Dionýz Štúr. Aj prvý vynálezca vrtuľníka Ján Bahýľ bol náš
rodák. Známy vynálezca Aurel Stodola uskutočnil objavy v oblasti parných a spaľovacích turbín. V oblasti rádiotelegrafie preslávil svoje
rodisko Jozef Murgaš. Aj vynálezca prvého moderného padáka na svete bol Slovák Štefan Banič.
K sláve
Slovenska prispeli aj prví horolezci, ktorí dosiahli vrchol Mount Everestu - Jozef Psotka a Zoltán Demian. Najvýznamnejší súčasný
slovenský cestovateľ František Kele je považovaný za zakladateľa cestovateľskej školy. Aj Slováci majú svojho prvého kozmonauta - je ním
Ivan Bella.. Aj zatiaľ posledný človek na mesiaci Eugene Andrew Cernan bol potomkom slovenských vysťahovalcov z
Kysúc.
Mnoho osobností preslávilo Slovensko v minulosti a mnoho i dnes.
A práve
oni reprezentujú Slovensko najlepšie. Okrem politikov a prezidenta sú to speváci a herci, ktorí sa dostavajú za hranice Slovenska. A potom sú
tu i športovci, ktorí sa svoju krajinu snažia reprezentovať veľmi dobre.
Asi najväčší športový úspech
Slovensko zažilo vtedy, keď sme vyhrali majstrovstvá sveta v hokeji. Bolo to v máji 2002 a výborní slovenskí hokejisti vyhrali titul
najlepších. Vtedy, keď náš kapitán zdvihol nad hlavou pohár majstrov, pocítila som hrdosť, ktorú mi už nikdy nikto nevezme. Týmto sme
odštartovali úspechy slovenských športovcov. K tejto udalosti sa mi viaže aj jedna veľmi pekná spomienka.
Keď
končil priamy televízny prenos a celá rodina sme si vychutnávali takty slovenskej hymny, zazvonil u nás telefón. Bolo niečo pred
polnocou a bolo to nezvyčajné. Znepokojená mama zdvihla telefón. S úľavou nám oznámila, že to volá teta Vendula z Prahy a nič zlého sa
nestalo. Naši známi v Prahe tiež sledovali záverečný zápas a cítili potrebu podeliť sa so svojimi dojmami s niekým zo
Slovenska.
Povedali, že po vypadnutí ich družstva držali palce našim. Zablahoželali nám k víťazstvu.
Bolo to veľmi pekné. V taký neskorý čas si spomenuli, že kdesi na malom Slovensku majú priateľov, ktorí dosiahli významný
úspech. Tak to má byť vždy, musíme byť hrdí na svoje, ale musíme uznávať aj výsledky druhých, ktorí sú v niečom lepší ako
my.
Február 2006 bol tiež významnou slovenskou udalosťou. Radoslav Židek, človek, od ktorého by sa to
najmenej čakalo, dosiahol slovenskú vytúženú métu. Tento snowbordista prekvapil a vybojoval prvú slovenskú medailu na zimných olympijských
hrách. Bolo to striebro vytúžené a dlho očakávané. No teraz je doma. Tu na Slovensku a v tých správnych
rukách.
A tak sa Slovákom darí viac aj menej, no úspech vždy poteší. Tenisti, plavci, hokejisti a
futbalisti sú určite jednou z našich pých. Je potrebné poznávať nielen vlastné tradície, históriu a prítomnosť svojho národa. Človek má
spoznávať aj iné kultúry. Pretože poznanie zvykov, národných tradícií a minulosti vedie k pochopeniu a uznávaniu iných národov a
národností.
Ja sama som sa s príkladom neuznávania iných stretla pri návšteve Židovského múzea na Jozefíne
v Prahe. Návšteva tohto múzea zanechala vo mne hlboký dojem dodnes, hoci odvtedy uplynulo päť rokov. Otriasli mnou tri veci - steny
najmodernejšej synagógy, modlitebné remienky, kresby a listy detí . Čo bolo také znepokojujúce na stenách, že som si to zachovala dodnes?
Steny tejto obrovskej synagógy boli popísané menami. Mená boli husto vedľa seba a bolo ich strašne veľa. Pri každom mene stálo - zahynul
v Osvienčime, nevrátil sa z Terezína, bol zastrelený...
A modlitebné remienky ? Boli v niekoľkých lodných
kufroch. V jednom kufri ich boli tisíce. Tie museli Židia odovzdať pred odchodom do plynových komôr. Bolo ich tak strašne veľa. Ďalej
som tam videla práce detí z koncentračných táborov. V nich vyjadrovali otrasné zážitky, ale aj nádej na krajšiu budúcnosť po
vojne.
To, čo som videla, mnou otriaslo. Prečo museli tak trpieť? Čím sa previnili? Toto je zase príklad toho, kam až môže
zájsť netolerancia, neuznávanie národa a rasy. Aj dnes existujú vo svete ľudia, ktorí hlásajú podobné názory. Známe sú názory
neonacistov a rasistov. Ale je potrebné, aby tieto hlasy ostali osamotené. Pretože z pár kvapiek nebude búrka.
Je
potrebné uznávať všetko to dobré a pekné, čo vytvorili ľudia. Bez ohľadu na náboženstvo, národnosť a rasu. Diela Exuperyho,
Hemingwaya, Londona, majú čo povedať každému. Čítajú ich ľudia na celom svete, nehľadiac na farbu pleti, či príslušnosť k národu.
Ľudia na celom svete poznávajú a využívajú slávne objavy. Neobjavujú už objavené. Uznávajú genialitu objaviteľov a využívajú ich
vynálezy.
Za najvýznamnejšieho fyzika ľudstvo považuje Nemca Alberta Einsteina tvorcu teórie relativity. V biológii sa svojou
evolučnou teóriou preslávil Angličan Róbert Charles Darwin, ale aj Francúz Louis Pasteur zakladateľ mikrobiológie a imunológie. Mendelevovu
periodickú tabuľku chemických prvkov využívajú ľudia na celom svete.
Súčasná doba je doba globalizácie,
národy majú k sebe bližšie. Rozhlas, televízia, internet sprostredkúvajú spojenie medzi štátmi v priebehu niekoľkých sekúnd. Kým
niekedy trvala cesta do Indie niekoľko mesiacov, dnes sa k nám udalosti dostanú takmer okamžite. Tak využime možnosti a poznávajme cudzie
kraje, kultúry, zvyky, tradície a osobnosti .
A tak spoznávajme aj Slovensko, veď je to naša vlasť- náš domov.
A načo objavovať kúty sveta, keď nepoznáme to najdrahšie. Prebúdzajme v nás lásku a hrdosť. A tak cestujme po Slovensku ,
veď je to naša vlasť a je čo spoznávať.
Buďme hrdí na to svoje a ukazujme cudzincom, že Slovensko je výnimočná krajina. Robme
Slovensko lepším. Pri neúspechu našich športovcov na nich nezanevrime a verme, že neúspech sa premení na vytúžený úspech a
šťastie.
Lebo počúvať slovenskú hymnu na stupni víťazov je neopakovateľný zážitok. Lebo
slovenská hymna je symbol nás Slovákov, ktorí svoju krajinu milujeme.
Zones.sk – Najväčší študentský portál