Veľký problém

Veľký problém

Ach jaj, konečne by som sa chcela zobudiť ako princezná z rozprávky, do krásneho slnečného dňa, za spevu vtáčikov , bozkom od môjho vysneného princa. To sa mi však asi nikdy nepodarí. Tak napríklad dneska. Konečne je sobota a ja som sa rozhodla pospať si trochu dlhšie, ale ako na potvoru som začula búchanie kamienkov a rinčanie skla. Otvorila som jedno oko a hneď som ho aj zavrela, nech si každý robí čo chce, ja dneska nevstanem pred jedenástou ! O dve minúty som to však nevydržala a ako Boh pomsty som vbehla ku obloku. Roztiahla som závesy a otvorila okno, pripravená zaziapať na každého, kto ma zobudil , hoci by to bol aj prezident. Mohlo ma hneď napadnúť , že prezident to nebude. Zízala som na neznámeho chalana ako hádže na okno mojej izby kamienky. Keby bol pekný tak na neho nevybehnem ale toto čudo malo veru k peknému chlapcovi ďaleko. Dívala som sa na vysokého chalana , oblečeného celého v čiernom s tmavými strapatými vlasmi a veľkým nosom, okolo ktorého bolo kopu červených výražiek.

,,A ty si kto ? " oborila som sa na neznámeho a v tej chvíli mi bolo jedno, že som drzá a nevychovaná.

,, Judita ? Ty nie si Judita že ?" opýtal sa nesmelo a postavil sa na špičky aby na mňa lepšie videl.

Aha, už viem odkiaľ vietor fúka !

,,Judita má izbu na druhej strane!" takmer som na neho zvrieskla. Prečo si moja drahá sestra nemôže vycapiť na bránku ceduľu: AK MA CHCETE ISŤ ZAVOLAŤ VON, VCHOD DO MOJEJ IZBY JE Z DRUHEJ STRANY DOMU. DAJTE POKOJ MOJEJ SESTRE, KTORÁ BY SA RADA VYSPALA ! ! !

,, Jej, ďakujem, to , to je dobre, som sa zľakol . Prepáč že som ťa zobudil. "  koktal chalan a pobral sa hľadať okno mojej sestry.

Pokrútila som hlavou zacapila okno a vrátila som sa späť do postele . Vedela som však že už nezaspím. Veď to bol iba obyčajný chalan a nebol ani trochu pekný ,rozmýšľala  som keď som  hľadala pohodlnú polohu na spánok. Ale potvora jedna, priznaj si že si bola celkom rada keď si tam videla toho chlapca stáť a myslela si si, že prišiel za tebou. Brala by si ho všetkými desiatimi, aj keď bol taký škaredý, vlastne brala  by si bárkoho, len aby si konečne mohla ísť znovu von s chlapcom , mučilo ma ďalej svedomie. Ale nie, nikto o teba nemá záujem, všetci sa  lepia len na tvoju sestru, vírilo mi hlavou. Dosť, dosť, chcela som zastaviť svoje myšlienky. Postavila som sa a prešla k zrkadlu. Zrazu som sa rozosmiala . Také pekné dievča ako ja , isto nebude čakať dlho na chalanov, o pár dni už aj mne bude dakto klopať na okno a zavolá ma von. Čo to ?? Počujem búchanie na okno ? Razom som skočila k oknu a otvorila ho. Ale nie ...

,, Prepáč, že ťa zase ruším ale Juditina izba je ta napravo alebo naľavo. Bojím sa že zobudím vašich rodičov. Nemohla by si mi ju zavolať?" opýtal sa chalan nevinne a zaklipkal očami.

Preboha ! Ja tu snáď dostanem infarkt!

,,A prečo nezazvoníš ? Pri dverách mame zvonček !"  Vyletela som na neho.

,,Ja viem, ale keď mne Judita vravela, že má rada romantiku. A tak som si pomyslel, že keby som k vám len tak obyčajne zazvonil, nebolo by to také ... nooo .... veď vieš !"

,,NO to je teda fakt úžasne ! " soptila som. Okno som nechala otvorene a prešla som chodbou do izby mojej sestry. Otvorila som dvere a namosúrene som hľadela na moju sestru, ako si lehní v posteli a v polospánku sa jej na tvári objavuje úsmev.

,,Ja ti teda dám ! "  skríkla som a hodila na sestru vankúš, ktorý mala položený na sedačke.

,,Au, zbláznila si sa, chcela som ešte spať !  " Á takže, vankúš zasiahol cieľ.

,,Joj sestrička moja, to som chcela aj ja," sadla som si k nej na posteľ  a vážne na ňu pozrela s potláčajúcim smiechom, ,,keby ma nebol zobudil nejaký chalan , ktorý zrejme nikdy nebol u kožného tým, že mi hádzal do okna kamene. A keď som sa potešila, že som nezostala na ocot, zistila som že ten ,,fešák,, , tam čaká na teba ! "

Judita na mňa nechápavo pozrela.

,,Tak si okamžite bež za ním aby mi nerozbil okno, alebo ešte horšie nezobudil rodičov. Veď otec prišiel je dneska doma!"  Čakala  som že moja sestra za ním vyštartuje ako za každým chalanom, ale ona len sedela a usmievala sa.

,,Á to bude Marek, alebo Peter ? Nie to bude isto Denis."  Len neveriacky som na ňu zízala ako si sadá k stolu a berie do ruky šminky.

,,Uhm, uhm, chcem ti pripomenúť, že pod MOJÍM oknom, stojí TVOJ chalan a čaká na TEBA ! " Zobrala som jej z ruky špirálu a potlačila k dverám.

,,Tak za ním okamžite bež!"

,,Ale sestrička, to nevieš, že chlapcov musíme nechať nech nás dobýjajú ?  Musíme si jednoducho nechať slobodu aj ja, aj on ! Netreba sa na nikoho viazať !"  Vtom mi sestra vytrhla z ruky špirálu a zase pokračovala v maľovaní. No mne v tom momente vstúpili slzy do očí. Ešte to neprebolelo, ešte nie je koniec. Ja som to vedela.

,, Asi som Tomášovi nechala príliš veľa voľnosti, keď ma oklamal a podviedol s inou babou. A tú vetu,

o tom že sa netreba na nikoho viazať som už tiež niekde počula... " hovorila som a ani som nevidela cez hromadu sĺz, ako sa sestra zdvihla a tuho ma objala.

,, Teba to ešte neprebolelo ? Ach Eva, už sú to skoro dva mesiace. Mala si na neho dávno zabudnúť!"

,,Joj keby to ide tak ľahko, veď si predstav koľko sme toho zažili, čo sa za tu dobu stalo, plánovali sme toľko vecí... A stále mám pocit, že je to moja vina! "

,,Ale..."  začala Judita.

,,Prestaň ma ľutovať !" vymámila som sa z jej objatia a stála si oproti nej aby nevidela ako si utieram slzy a už miernejšie som povedala . ,,Choď radšej za tým Rómeom, čo mi stojí pod mojím balkónom . Keby tam na mňa čakal nejaký chalan , myslíš, že by som strácala čas, upokojovaním mojej sestry?"

Uškerila som sa.

,,No ty si teda úžasná ! Ja by som odvolala kôli tebe schôdzku a  ty ?? "

,,No to by som odvolala aj ja, keby tam na mňa čakal taký škaredý chalan. " vrátila som jej to keď ma sestra chytila za ruku a spolu sme kráčali do mojej izby. Potom sa Judita rozbehla k oknu a ja som si sadla na posteľ aby som mala dobrý výhľad na divadlo, čo sa práve uskutoční. Ha! A teraz Judita skriví tvár do čudnej grimasy a pošle potencionálneho ženícha na kliniku krásy.  Takže sa o ňu nezaujímajú len krásny, múdry, vyšportovaný chlapci ale aj ten zbytok.

Na moje prekvapenie sa však Judita len prekvapivo usmiala a nežným hláskom zašvitorila.

,,Á, som rada, že si sa ukázal. Uhm, Peter ? Nie, nie, ty si Dano čo ? Prepáč Marek .. "

,,Som  David."  Zamračil sa na ňu chalan.

Á, Juditka, Juditka, veruže to nezačalo najlepšie!  Ani len jeho meno si si nezapamätala!

,,Jasné ! Dávid ! Som rada že si prišiel... Fakt! Tak čo kam pôjdeme ?Necháš to na mňa ? Ty si milý !  O dobre, pokojne sa môžeme ísť pozrieť do mesta. "

,,A čo keby sme sa išli pozrieť do útulku ? Pomáham tam ako dobrovoľník, aby som  zastavil týranie zvierat na tejto zemi."

Ha, Judita, prihára ti čo ??  Že do útulku, Judita neznáša zvieratá ! A najviac z nich mačky. Stále nadáva, že keby sme doma chovali mačku, mala by všade chlpy a bola by celá do škrabaná.

,, No to je super ! Vážne, my to neprekáža." Dodala silene sestra a ja som sa len váľala od smiechu.

,, Dobre, tak poď, už sme tam mali byť, dneska musíme nakŕmiť všetky mačky a okúpať ich !"

HAHA, to je gól !! Veď ona neznesie, ani keď sa jej mačka obtrie o nohy a nie to ešte aby ich mala mať na rukách .

,,O dvadsať minút som dole!" zabuchla Judita a už sa ani nepokúšala skryť hnev.

Potom sa na mňa zamračila a vykročila z mojej izby krížom do svojej. Keďže som chcela zistiť príčinu jej  rozhodnutia, že sa kôli chalanovi ,( a ešte kôli takému škaredému ) rozhodla zahodiť sobotné popoludnie, vybehla som za ňou, zastala  vo dverách a  kukala som, ako vyberá, no skôr vyhadzuje oblečenie zo skrine.

,, Ružová sukňa, modrá sukňa, zelené sako, fialový top , menčestrová bunda, krátky kabátik, dlhý kabátik ... Povedz mi, " prišla ku mne a zamávala mi kopou oblečenia v ruke pred očami.,, mám tu niečo na kúpanie mačiek ?"  hodila to na zem a sadla si do kopy, vyhádzanej pred skriňou.

Hľadela som na ňu s pobavením ale keďže mala krátko pred infarktom, opatrne som sa spýtala.

,,Prečo ? Prečo Judita ? tebe sa fakt ľúbi ? Že kôli nemu toto všetko robíš !  "

,,Ľúbi ? Ale prestaň. Myslíš si že by som mohla... ja ... ja a on ??? " neveriacky na mňa hľadela.

,,Tak ale prečo ?"

,,Chcem aby Filip, žiarlil." Povedala krátko, ale ja som stále nepochopila.

,, No, chcem aby ma už konečne požiadal o ruku! " tak tomuto som už vôbec nerozumela.

,, Ty sa chceš vydávať ? No keď chceš pre mňa za mňa, samozrejme ak neprídete bývať sem. Ale prečo si myslíš, že ,,veľký,, Filip bude žiarliť na ... na hentoho ... na hentoho tam ... " ukázala som smerom von. ,, Mala si si  nájsť nejakého krásavca, to by ti Filip skôr uveril !"

,,Nie práveže naopak ! Ak by som si našla niekoho podobnému Filipovi, ten by hneď vedel že ho len skúšam, ale keď som si dohodla stretko s niekým úplne opačným ako je on, Filip uverí, že sa mi musí naozaj páčiť. Zľakne sa. Že mu ujdem  a požiada ma o ruku !"  Pozerala na môj nechpáavy pohľad.

,,A tá svadba ?"

,, Pozri sa za už mám dávno 19 preč, za dva týždne odchádzame obaja na vysokú, obaja do Bratislavy čiže nejakých dvesto kilometrov odtiaľto. Ľúbime sa a máme tam spolu prenajatý byt." Vysvetľovala.

,,No, ale vieš aká je naša mama ! Sama počestnosť a blá blá blá ... Keď budem mať prstienok na ruke, nebude tomu nič brániť. A kedy inokedy by som sa mala vydávať ? Veď štúdium medicíny je najmenej na sedem - osem rokov... Takto to už budeme mať v poriadku  ."

Ahá, sestrička to už má všetko premyslené a taká maličkosť ako súhlas ženícha jej v tom pláne ešte stále chýba.

,,A naozaj ho ľúbiš ? " opýtala som sa pochybovačne . Moja sestra to totiž hovorila o každom druhom.

,,Milujem ho, milujem ho, celým srdcom ! " keď videla moje zdvihnuté obočie, dodala :,, Ty si asi ešte

tak neľúbila..."

Tak toto ma dorazilo, nech si robí čo chce krava jedna!

,, Ľúbila som! A ako veľmi ! A ako to dopadlo ! Raz, jediný raz som s nim nešla do krčmy a on si našiel náhradu , dostatočnú náhradu." Postavila som sa a vyšla z izby. A aj tak sa nevydá, isto sa nevydá, myslela som si plná hnevu, Filip jej na to neskočí. A ešte ju aj pošle k vode. A nech, nech , nech trpí tak ako ja !

Ale ako veľmi som sa mýlila!

Sedela som totiž v ten istý deň s rodičmi pri telke a sledovala správy, keď  moja sestra vbehla dovnútra ako hurikán.  Kukla som na ňu a keďže som  si myslela že sa začne zase na niečo sťažovať, odvrátila som zrak a  dívala som na nášho politika, ako na obrazovke reční o hospodárskej kríze, pretože som na ňu ešte stále bola nahnevaná.

,,Čo je zlatko?" opýtala sa mama a predstierala záujem, hoci momentálne ju zaujímala len soška ktorú držala v rukách. Dostala ju od starkej  a márne sa snažila zistiť jej hodnotu.

,, Budem sa vydávať ! A predsa sa budem vydávať ! "skríkla náhle a prekvapila s tým celú rodinu Dunajských.

Buch, nuž mama aj keby tá soška stála milión už ti to nepomôže, pretože po tejto výpovedi skončila rozčapená na zemi, rozbitá na malé kúsky.

,,Črepy prinášajú šťastie ." zasmiala sa moja sestra.

Tak a teraz by mala nasledovať reklama, a lá mexická telenovela. Tak to vždycky býva, keď sa udeje niečo zásadné. A toto  teda zásadne  je . Aj keď tomu moja família vôbec neuverila.

,,Tééda, Judita !" pozrel na ňu otec a dal si dole okuliare. ,,veľmi vtipné."

,,Ale... " snažila sa Judita

,,Naozaj veľmi vtipné, srandičky, srandičky . Nemôžeš dávať pozor ?" obrátil sa k mojej mame. ,, pozri, čo si urobila ! Túto sošku nám predsa darovala moja mama ! Veď  vieš aký bude zase cirkus, keď zistí, že si ju rozbila ! Bude si myslieť že naschváľ !"

,,Teda Milan, ak ti mám pravdu povedať, je mi to úplne jedno !  Ak ti mám povedať tvoja matka je ... "

,, No tak ticho, hej !! Ja sa budem vydávať !" skríkla Judita úplne šokovaná, keď zistila že sa na jej veľkú novinu zabudlo! Že zabudlo ! Nikto jej neuveril !

,,Judita, už sme sa na tom zasmiali. Fakt si nás dobre pobavila."

,,Ale ja ..."

Cŕŕŕ...

,,Milan zvoní telefón, choď si ho zdvihnúť," skríkla mama nahnevaná na otca, že sa zase zastával starkej.

,,A prečo by som mal ísť ja ! Choď ty! Veď ty celej dni aj tak nič nerobíš."  Nenechal sa  otec.

Ejha tati, toto si prehnal !

,,Čo, čo prosím ?! Keď mám na starostí dvadsať žiakov, to nie je práca ?!"

Cŕŕŕ....

,,Chcel som len povedať, že sa tak nepredrieš, prídeš si tam  sadneš si a dáš im robotu, to ja mám celkom inú zodpovednosť !"

,,Ja sa budem vydávať! " ziapala do toho všetkého Judita.

,, Že inú zodpovednosť ! Ha, ako keby mal ambulantný doktor , nejakú veľkú zodpovednosť. Raz za deň ti na stredisko príde jedna babka a ty jej predpíšeš paralen ... "  vyskočila mama.

,,Prosím ?" nadýchol sa otec ,, Ale keby ten paralen nepredpíšem tak by ... A chúďa babka, vieš aký sú starý ľudia citlivý na chrípku ? "

,,A vieš keby mi nejaké decko vyskočilo z okna ? Rozbilo si hlavu o roh stola ? Alebo sa šmyklo zo schodov ?" zúrila mama.

No jasné mami prepáč, povolanie učiteľa nikdy nie je správne docenené.

Cŕŕŕ...

,,Zdvihne už niekto ten  telefón ?!"  opýtam sa nevinne.

,,Bude ma už konečne niekto počúvať ?"  zrúkne Judita.

Mama vstane a ignorujúc obidve otázky zdvihne telefónne slúchadlo. ,, A keby si robil aspoň na pohotovosti... Konečne by sme splatili auto."

,,Ja som nové auto nechcel, mne stačila naša škodovka, tak si ho splácaj sama !" povie otec ale iba ticho, aby mama  zase nevybuchla.

,,Prosím ." ozve sa mama tým najkrajším a najmilším hlasom. Chvíľu počúva, potom vytreští oči, kukne na Juditu, chytí sa kraja stola a zalapá po dychu. Slúchadlo sa jej vyšmykne z ruky a vtedy nastáva Juditina chvíľa. Zvonivo sa zasmeje a vytiahne ruky z vačku. Na prste jej svieti obrovský diamantový zásnubný prsteň... A z padnutého slúchadla sa ozýva hlas: ,, Pani Dunajská, čo budeme robiť , oni sa chcú vziať...."

Sedela som na schodoch a počúvala, nahnevaný hlas mamy, ktorý znel asi v takom to zmysle : Opováž sa, žiadna svadba nebude, len cez moju mŕtvolu ! Za chvíľu ťa to omrzí a potom čo, vieš aké sú papierovačky s rozvodom ? Keby nie tak už som rozvedená. A stále hádže nahnevané pohľady na otca.  Ten sa celkom vzdal a spolu svorne tvrdíme : Keď chcete tak sa vezmite, je nám to jedno! Ale zabudnite na to, že tu budete bývať. Vieš aké by bolo drahé prerábať povalu ?! Nato mama spustí na nás krik, mňa pošle spať ( a to už mám 17 rokov ) a otcovi začne nadávať.

,,Aha, tebe je to jedno ! Všetko ti je jedno ! 0Dievčatko moje ... " a rozplače sa.

A Judita ? Tá nič, tá len sedí  a  pozerá na prsteň cez lupu , aby že vraj zistila aký je cenný, či ju Filip miluje.... Potom sa zdvihne akoby sa tu o ňu ani nejdnalo pokrčí plecami a povie: ,, Myslíte že šaty pre družičky majú byť ružové alebo broskyňové ?"  A otec povie : ,, Ružovú nemám rád ale broskyňová by bola dobrá ." Mama sa na nich zamračí, rukami si zakryje tvár a s nárekom ( ,,Prečo, Bože , prečo !!! Aj do kostola chodím, aj sa modlím a dal si mi takú nezodpovednú rodinu .") vybehne z izby.  Judita objíme ocka a poberie sa za mnou hore.

A teraz tu sedíme a Judita my všetko dopodrobna vysvetľuje.

,, No a akurát sme išli cestou do útulku a ja som išla fakt veľmi pomaly a stále som sa obzerala či Filip nejde od babky, vieš lebo my povedala že tade pôjde a fakt išiel a najprv sa rozžiaril ako slniečko a potom  keď uvidel že s kým idem tak sa zamračil a nasadil ten ksicht akože : Je to moje dievča, ani sa jej nedotkneš. No a potom prišiel za mnou a sa ma stále vypytoval, že čo to robím, že či ho už neľúbim a tak. A potom som mu vravela že, ja hľadám niekoho kto by ma ľúbil po celý život, čo by so mnou aj ku oltáru išiel a on potom : Juditka, ak ti len svadba chýba tak sa len vezmime a bárs aj hneď!

A ja som mu na to povedala že hneď radšej nie, že treba šaty a zákusky a prstienky, no a chytil ma za ruku a viedol ma do klenotníctva a potom povedal : Judita, neexistuje prsteň, ktorý by bol natoľko cenný, aby vyjadril moju lásku k tebe, ale tento s diamantom by to mohol ukázať celému svetu a ... "

,,No tak to pochybujem," zatiahla som. ,, Filip by toto v živote nepovedal !"

,,No tak to povedal trochu inak ... " priznala Judita a hodila po mne vankúš.

,, No a potom ?" chcela som vedieť ďalej.

,,No a nič namiesto v útulku som si vyberala prstene v klenotníctve."

,,A to on mal toľko peňazí pri sebe ?!" nechcelo sa mi veriť.

,, No nie... no zavolal svojmu bratovi a ten za chvíľu prišiel, síce trochu reptal, že taký drahý prsteň netreba, že by mi stačil aj taký jednoduchší, ale Filip povedal že na svadbe bude kopu pekných družičiek a že si môže vybrať ktorú chce!" Judita na mňa zažmurkala a ja som to vtedy pochopila.

,,V žiadnom prípade !" a namierila som na ňu  vankúš. ,,Ani keby som mala byť dokonca života sama. "  Sestra sa rozosmiala a potom ma ,,slušne,, vyhodila, že si potrebuje pospať, aby sa jej do svadby nenarobili vrásky. Tak dobrú noc, ZATIAĽ, slečna Dunajská.

,,A proste prišla domov a povedala, že sa bude vydávať. " rozprávala som Eme, mojej najlepšej priateľke, keď sme sa vracali z obchodu. Ema pred sebou tlačila v kočiari svojho brata a s napätím ma počúvala.

,,Fíha a čo na to tvoji rodičia ?" opýtala sa.

,,Nuž, čo mohli , nič , mama sa už z toho asi vyspala a začala to všetko plánovať."

Tento román som ešte len začala písať a zaujíma ma Váš názor na to , či by mal šancu byť vydaný knižne.