Napísať úvahu o mojom postoji k životu, vlastne aj tak trochu o sebe a o tom, čo od života chcem alebo očakávam, nie je také jednoduché. Ale predsa som si ju vybral a píšem ju ako maturitnú prácu. Chcem sa však poctivo zamyslieť nad danou témou a dúfam, že ma aspoň trochu spoznáte, ale hlavne pochopíte.
Veľakrát som sa nad sebou zamýšľal, ale nikdy som necítil potrebu dať to na papier. Nezáležalo mi veľmi, čo si o mne myslia iní. Záležalo mi však vždy na mojich najbližších, ktorí ma majú radi takého, aký som.
Niekde som čítal túto myšlienku: „Keď umrie človek, zomrie jeden svet." Je to veľmi pravdivá myšlienka. Vymyslel ju múdry človek a myslím si, že je v nej obsiahnuté všetko. Každý človek má svoj vlastný svet, v ktorom žije svoj vlastný život. Kto som? Aký som?
Z hľadiska vonkajšieho opisu by to nebol až taký problém. Výška normálna, hnedé oči, vlasy neurčitej farby atď. A duša? Ťažko povedať. Ľudia o mne hovoria, že som flegmatik. Ale nie je to až také zlé. Niekedy nedám všetko najavo a svoje myšlienky a city si nechávam len pre seba. Z odborného hľadiska som taký malý introvert. Ľudia ma však súdia bez akejkoľvek príčiny alebo poznania. Jednoduchý príklad - fajčím. Niektorí povedia, že som zanedbaný, nevychovaný, jedným slovom menejcenný. Takíto ľudia ma nútia premýšľať o živote, spra-vodlivosti a nespravodlivosti. Aká však môže byť spravodlivosť, keď rozhoduje lajdáctvo a nie poriadok? Prečo náš život závisí od toho, či je niekto lenivý myslieť, alebo rozmýšľa nesprávne? Od čoho závisí môj život? Či dostanem rakovinu, alebo nie? Či budem mať dobrú ženu, alebo nie? Či som sa narodil bohatý a či chudobný? Či budem slávny, alebo nie? Či...? Aký vlastne budem mať život? To sa ma predtým ešte nikto nespýtal. Ani nemohol. Tak som teda tu, žijem a chcem žiť.
Život, aký si? Nie si ku každému rovnaký. Jedni žijú v blahobyte, druhí umierajú v nedostatku. Jedni rozkazujú, druhí poslúchajú. Jedni žijú v hojnosti, iní v biede. Jedni sú v temnote, druhí na výslní.
Ako chcem žiť ja? Chcem byť šťastný. Keď budem úplne dospelý, chcem ráno odchádzať šťastný od svojej rodiny do práce, ktorú mám rád a rovnako šťastný sa chcem vracať domov k svojej rodine. Je to tak veľa?
Mojím cieľom je vyštudovať vysokú školu. Aj keď viem, že teraz veľa nevzdelaných, ale majetných ľudí sa má u nás dobre. Ale to nemôže trvať dlho. Táto krajina potrebuje vzdelaných ľudí a nie hlúpych zbohatlíkov. Veľmi by som si prial, aby som bol zdravý. Za žiadne peniaze sveta si človek zdravie nekúpi. Aspoň tu existuje spravodlivosť.
Nechcem patriť medzi tých ľudí, pre ktorých sú najdôležitejšie peniaze a zasa len peniaze, ktorí nemajú srdce a nemajú pre koho žiť. A nechcem patriť ani k tým ľuďom, ktorí si začnú vážiť život až vtedy, keď ho strácajú vlastnou vinou. Svoj život chcem prežiť naplno. Život je vlastne krátky okamih medzi prvým nádychom a posledným výdychom. Okamih plný radosti a starosti, chýb a omylov, ale aj napriek tomu ho chcem prežiť čestne, aby som sa nikdy nehanbil pozrieť do zrkadla a aby som neklopil zrak pred ostatnými.
Riadim sa tým, že treba hovoriť pravdu a neklamať. Niekedy je však potrebné milosrdné klamstvo. Sám seba nikdy neklamem! Vážim si priateľstvo, a preto by som rád svoj život prežil vedľa pravých priateľov, bez ktorých sa jednoducho nedá žiť. Asi sa mi po sebe nepodarí zanechať nesmrteľné dielo (hudba, obrazy, filmy, stavby, sochy, a pod.). Nie je to každému súdené. Treba sa však o to pokúsiť.
Na koniec budem neskromný. Bude mi stačiť, keď namiesto veľkolepých diel ostane po mne život, ktorý dám.