Príroda – vznešený pojem všetkého, čo nás obklopuje. Úplne všetkého. Vesmír, planéty i samotná Zem. Moria i súš. Vzduch, voda, oheň a zem. Všetky malé rastlinky, obrovské stromy, mikroorganizmy, veľké živočíchy a aj človek. Všetko v dokonalej rovnováhe, v dokonalom súlade. Príroda, v ktorej žijeme, je tu už od nepamäti. Dokáže sa vyrovnať so všetkými katastrofami, ako sú požiare, zemetrasenia, obdobia sucha, záplavy, tsunami, výbuchy sopiek, občas nejaký meteorit. Ale s človekom je tento súboj rovnocenný, ba niekedy jedna strana vyhráva. Ale nič netrvá večne a dokáže vždy s niečím prekvapiť a nakloniť si víťazstvo na svoju stranu. Tento súboj však nemôže trvať do nekonečna. Nechcem vedieť, čo nastane potom.
Človek ako taký, si neváži prírodu (česť výnimkám). Ťaží z prírody suroviny. Vidí iba finančný zisk. Berie a nič nedáva. Po priemyselnej revolúcii a objave parného stroja začal človek nad prírodou vyhrávať. Ohromne sa zväčšili ťažby. Len samotné uhlie do parných strojov. Spotrebovalo sa niekoľko miliárd ton. Povrchové bane zlata. Nie sú hlboké, ale široké niekoľko kilometrov. Koľko vzniklo takýchto "kráterov"? Ťažba ropy a zemného plynu na Blízkom východe. Rozsiahle kilometre štvorcové zničenej krajiny. Rúbanie dreva.
Na rovníku v pralese domorodí ľudia klčujú každý rok džungľu, aby získali poľnohospodársku pôdu. Vôbec ich nezaujíma, že ničia pľúca Zeme a že táto pôda je úrodná iba rok. Ďalšiu sezónu musia vyklčovať džungľu opäť. Tých ľudí nezaujíma, čo bude o dvadsať rokov. Ich biedna situácia ich núti myslieť iba na to, čo bude zajtra a či budú mať ako prežiť. Podobné prípady sú po celom svete. Človek si veľmi rýchlo zvykol na to, že prírodné zdroje sú zadarmo. Také niečo neexistuje v procese ďalšieho spracovania a celkovo v procese výroby.
Priemysel. Všetky jeho odvetvia patria medzi najväčších znečisťovateľov prírody. Buď sa vypúšťajú jedovaté látky do vody. Potom sú skoro všetky rieky a jazerá nevhodné na kúpanie. Zvýšený obsah niektorých látok (arzén, olovo) zabíja všetko živé. Alebo sa vypúšťajú plyny do ovzdušia. Dôkazmi sú kyslé dažde, otepľovanie klímy a smog. Napríklad Bratislava. Oproti zvyšku Slovenska má osobitnú klímu. Je tam vždy najteplejšie. V niektorých ázijských veľkomestách musia obyvatelia nosiť rúšku na tvári. Ropný priemysel a s tým súvisiaci transport ropy. Obrovské tankery, ktoré prevážajú miliardy ton čierneho zlata.
Keď dôjde k nejakej havárii, tak sú zasiahnuté obrovské plochy. Znečistené pobrežie a mŕtve ryby a vtáky. Jediným riešením je tú ropu spáliť. Ale to je tiež obrovský zásah do ekosystému. Dopravný priemysel a autá. Auto považuje väčšina ľudí za samozrejmosť. Výroba áut sa stále zväčšuje, prichádzajú nové modely. Ale cesty sa rovnakým tempom nebudujú. Takže vôbec nie sú nezvyčajné zápchy v čase dopravnej špičky ale i mimo nej. Skoro každá rodina má dve autá. Jedným jazdí otec, druhým mama. Niektoré rodiny ich majú i viac. Výfukové plyny z áut sa zbierajú v atmosfére a zabraňujú slnečným lúčom, aby sa po odrazení od povrchu Zeme vrátili do vesmíru. Tak sa naša planéte otepľuje. Slávny skleníkový efekt.
Čo sa s tým dá robiť? Riešení je zopár, ale neriešia znečisťovanie komplexne. Bolo by pre prírodu výhodnejšie, keby sa namiesto tepelných elektrární používali atómové. Predišlo by sa znečisťovaniu vzduchu, ale zasa vzniká otázka jadrového odpadu. Mohli by sa investovať väčšie peniaze do výskumu alternatívnych, ekologickejších palív pre automobily.
Lenže to nahrá do kariet naftovým magnátom z Ameriky a šejkom zo Saudskej Arábie. Prišli by o obrovské zisky. Priemyselná špionáž existuje, takže je možné, že sa tieto vynálezy už objavili, ale boli zničené. Autá na plyn sa už teraz používajú a sú aj ekonomickejšie. Vo veľkých mestách by obyvatelia mali viac využívať hromadné prostriedky. Podľa Európskej únie by mala mať každá dedina vlastnú čističku. Vyzerá to nereálne, ale bolo by to ideálne. Priemyselné továrne by tiež mohli investovať do čističiek, tak vzduchu, ako aj vody.
Kedy sa človek naučí, že nemôže donekonečna z prírody len brať? Pomsta prírody bude krutá. Záplavy, ktoré sa opakujú každý rok z mohutných dažďov. Zosuvy pôdy. Veľmi časté tornáda v Amerike. El niňo. Otepľovanie morských prúdov. Ak sa roztopia ľadovce, tak veľa z pobrežných miest neostane. Čo príde potom?