Ako písať úvahu

AKO PÍSAŤ ÚVAHU

Úvaha je založená na premýšľaní, uvažovaní.

Autor tu zaujíma postoj k spoločenským alebo filozofickým problémom. Východiskom úvahy sú známe poznatky, životné skúsenosti, bezprostredné zážitky, poruté alebo čítané myšlienky. Autor ich hodnotí zo svojho hľadiska. Autori sa často dopúšťajú frázovitosti, ak nemajú dostatok vlastných myšlienok. Za frázovitý sa pokladá taký prejav, v ktorom prevládajú prebraté formulácie myšlienok a ktorý nie je dosť konkrétny.

Hodnotenie:

Vonkajšia forma – 4 body

Vnútorná forma:

Obsah – 4 body

•  dodržanie témy
•  používanie hodnotiacich prvkov – úvaha fakty nerozoberá ale hodnotí, nepoúča a neponúka nové poznatky a nové informácie, iba sa nad nimi zamýšľa. Autor chce k zamysleniu priviesť aj čitateľa. Autor nerieši problém, problém ostáva otvorený, je na čitateľovi, aby ho sám doriešil. Niekedy úvaha vedie nielen k zamysleniu čitateľa, ale aj k činom. (je apelatívna – odvolávajúca sa). Hodnotia sa nielen kladné stránky ale aj záporné stránky daného javu, je tu aj kritika záporných stránok
•  písanie na aktuálnu tému
•  vyjadrenie subjektívneho názoru, autor je citovo zaangažovaný na probléme (citoslovcia: panebože), autor sa obracia na prijímateľa (Pozri len, sám si úžasný...Vidíš, pozri...)

Kompozícia – 4 body

•  použitie výkladového, úvahového slohového postupu
•  nadväznosť a logickosť textu
•  členenie na úvod, jadro záver
•  úvod a záver musia byť prepojené
•  v úvode a v závere môžu byť rečnícke otázky (aj v nadpise)
•  úvod – vychádza z určitých faktov, ktoré jasne pomenúva, alebo z istého, často všeobecného problému. Na začiatku úvahy môže byť otázka, (séria otázok) môže to byť aj zopakovaný názov. V úvode môže byť citát, úryvok z pesničky, motto.
•  jadro – vlastný zážitok, spomienka, prerozprávanie situácie alebo príhody, pisateľ hodnotí fakty, daný problém, zaujíma k nemu svoj postoj, rozvíja vlastné myšlienky, v jadre píšeme v 1. osobe j. č.: Ja si myslím... ja cítim, že... ja to vidím takto... podľa mňa...ja verím...keď sa zamyslím, zisťujem...ja sa prikláňam k názoru...ja sa zaoberám myšlienkou...prišiel som na to...nazdávam sa...viem...som presvedčený...spomínam si...neviem odpovedať na tieto otázky...cítim sa dobre a som spokojný... V jadre oddelíme každú novú myšlienku novým odsekom. Môže sa tu striedať 1. os. sg. a pl.
•  záver – pisateľ dokazuje svoje tvrdenie, argumentuje, vyvodzuje závery – odpovedá na nastolené otázky alebo necháva problém otvorený, zopakujú sa tu kľúčové slová z úvodu alebo jadra (prostriedok súdržnosti textu)
• úvaha je účinná vtedy, keď v nej autor neuzavrie svoje hodnotenie, ale keď čitateľa dovedie k tomu, aby si záver urobil sám
•  cieľom úvahy je priviesť čitateľa, poslucháča k uvažovaniu o danom probléme, ukázať mu správny prístup k riešeniu a pôsobiť na mravné city človeka
•  medzi úvodom, jadrom a záverom niet ostrejších hraníc, prechod medzi nimi je plynulý až nepozorovateľný

Jazyk – 4 body

•  používajú sa tu slovné druhy: prídavné mená (potrebný, výstižný, vyspelý, presný),
•  príslovky (vhodne, vysoko, dôsledne, dôkladne, povrchne)
•  podstatné mená (epocha, vzdelanie, mládež, kultúra, odievanie, úpadok, vzostup, pád, kríza)
•  slovesá (oceniť, prekvapiť, zaujať, myslieť)
•  citoslovcia
•  ukazovacie zámená
•  synonymá, antonymá (neviem, viem)
•  používajú sa tu aj citovo zafarbené slová, archaizmy, historizmy, neologizmy
•  tvary slov musia byť morfologicky správne
•  syntax – neopakovať slová, správny slovosled
•  syntax – rôzna modálnosť viet: oznamovacie, opytovacie, zvolacie
•  opytovacie vety sú hlavne rečnícke otázky, ktorými sa autor obracia k čitateľovi. na tieto otázky čitateľ nečaká odpoveď, vedú ho len k zamysleniu, pôsobia na jeho svedomie, myslenie a konanie.
•  syntax – rôzny dĺžka viet – jednoduché, zložené, jednočlenné, dvojčlenné, neúplné vety

Pravopis – 4 body

Štýl – 4 body

•  využitie slov zo všetkých štýlov: nižší, stredný, vyšší
•  použitie jazykových prostriedkov z náučného štýlu: odborné názvy – termíny – nie však veľké množstvo, vypočítavanie (enumerácia: každá trávička, každý strom, zver...), vyjadrenie príčinnosti a následnosti: „len preto, aby...“
•  z umeleckého štýlu: metafory, personifikácie, prirovnania, citáty, parafrázovanie, rečnícke otázky, citoslovce, citovo zafarbené slová, knižné slová: žalostiť, poetizmy, biblizmy, archaizmy, historizmy, anafora (každá vec má svoje meno, každá trávičky, každý strom...) (koľko je tu všade dreva, koľko hôr...) (keď ich môžem počúvať, keď môžem pozorovať ich tváre...)
•  z publicistického štýlu: cudzie slová (informácia, komunikácia), neologizmy
• z rečníckeho štýlu: aforizmy, citáty, výroky známych ľudí, neutrálne slová, citovo zafarbené slová, gradácia, synonymá: vyhrať – zvíťaziť, antonymá: odchody – príchody, plusy – mínusy, živý – mŕtvy, kontrast: na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája... jednotlivec – spoločnosť,... kto do teba kameňom, ty do neho chlebom...sen – skutočnosť...krotká i divoká príroda...Krásny silný živočích spred tisícročí sa stal slabým...
•  z hovorového štýlu: zaokrúhľovanie údajov – približné údaje : okolo..., frazeologizmy, nárečové slová, hovorové slová, citoslovcia (panebože, hľa), častice

Celkový dojem práce – 4 body

Subjektívnosť autorovho postoja však neznamená, že by v úvahe predkladal nelogické alebo protispoločenské, prípadne nevedecké závery.