Najčastejšie vyskytujúcim sa typom alergie je I. typ podľa Coombsa a Gella - sprostredkovaný protilátkou IgE. V súčasnosti na ňu trpí 35 - 40 % populácie. Alergické klinické prejavy zahrňujú astmu, ekzém, urtiku (žihľavku), sezónnu či celoročnú nádchu, konjunktivitídu (zápal spojiviek), tráviace ťažkosti (zápaly čreva, spojené so zápchou lebo hnačkou), anafylaxiu a ďalšie.
Vznik alergického ochorenia je ovplyvňovaný viacerými faktormi. Najdôležitejšími dvomi príčinami, ktoré sa na vzniku alergického pacienta podieľajú, sú:
Dedičnosť alergie nie je určená presne. Neexistuje tak, ako pri niektorých typických dedičných chorobách, samostatný faktor, ktorý by „prenášal“ alergiu na potomka. Od rodičov sa môže zdediť predispozícia k vyššej tvorbe imunoglobulínu E, k množstvu receptorov pre IgE, k tvorbe produktov buniek, ktoré účinkujú v procese alergického zápalu a iné. Čím viac takýchto „vlastností“ zdedíme, tým väčšia je možnosť, že budeme alergicky reagovať na niektorý z alergénov.
Matka je dôraznejší „darca alergie" - dieťa má vyššiu pravdepodobnosť stať sa alergikom, ak je ona alergická. Pri obidvoch alergických rodičoch má dieťa na vznik ochorenia výrazne vysokú šancu. Najmä ak sú obaja rodičia alergickí na ten istý alergén!