Hady žijú na Zemi podľa odhadov odborníkov asi 150 miliónov rokov. Boli odpradávna opradené rôznymi tajomstvami, pretože ľudia si dlho nevedeli vysvetliť spôsob ich života. Aj preto ich sprevádzalo mnoho mýtov a povier. Ako to, že sa pohybujú rýchlo, ale nemajú nohy? Dokážu zabíjať jediným uhryznutím, ktoré prichádza rýchlejšie ako blesk. Zhltnú celú korisť, hoci je väčšia ako ich tlama. Dokážu prežiť v rôznych zemepisných šírkach, dokonale sa prispôsobia extrémnej zime, ale aj ukrutnému teplu. To boli otázky, na ktoré ľudia dlho nedokázali nájsť uspokojivú odpoveď. Dnes o nich vieme všetko, ale naďalej sa ich bojíme a obdivujeme zároveň.
Neočakávame, že si krátko po prečítaní nášho článku zaobstaráte hada do bytu, pretože na chov týchto predátorov potrebujete predsa len mnoho skúseností a znalostí. Venujme sa radšej zaujímavostiam o plazoch. Možno ste o niektorých ešte nepočuli. Kým cicavce a vtáky si väčšinou udržujú stálu telesnú teplotu rôznymi vnútornými mechanizmami, hady sú ektotermické, t. j. telesnú teplotu si udržiavajú pomocou slnečného žiarenia. Pri nižších teplotách sú malátne a menej aktívne, vyššie ich vyčerpávajú a prehriatie ich môže dokonca zabiť. Druhy žijúce v chladnejších oblastiach sa častejšie vyhrievajú na slnku. Väčšinou sú menšie a tmavšie, aby dokázali absorbovať viac žiarenia. Zimu prežívajú v spánku a rodia zväčša živé mláďatá, pretože pri vyhrievaní na slnku by hrozilo aj prehriatie vajíčok v tele.
Sú schopné prežívať dlhšie obdobie bez potravy. Môže za to skutočnosť, že nepotrebujú metabolickú energiu na udržiavanie telesnej teploty. Na prežitie im stačí asi desať percent potravy, ktorú spotrebujú cicavce a vtáky rovnakej hmotnosti. Okrem toho sú v čase, keď je potrava nedostupná, schopné spomaliť alebo dokonca zastaviť svoj metabolizmus aj na niekoľko mesiacov. Kostru hadov tvorí lebka, chrbtica a rebrá. Všetky stavce a rebrá sú dokonale prispôsobené na pohyb po zemi. Pozoruhodné je ich množstvo. Niektoré druhy hadov majú až 400 stavcov. Aj lebka je prispôsobená tak, aby had dokázal prehltnúť väčšie sústo potravy vcelku. Predovšetkým preto, že má mimoriadne pohyblivé čeľuste. Niektoré čeľustné kosti totiž nie sú spojené a pohybujú sa nezávisle od seba. Vedeli ste, že majú rozdielne zrenice? Záleží na druhu. Hady s malou okrúhlou zrenicou chytajú korisť prevažne v noci, zatiaľ čo väčšia kruhová zrenica patrí denným lovcom. Tie sa vyznačujú výborným zrakom. Vertikálna zrenica je typická pre nočné druhy, ako sú napríklad vretenicovité. Oko sa tak prispôsobilo zlým svetelným podmienkam. Pri nedostatku svetla sa zrenica zúži, aby ochránila sietnicu pred poškodením. Horizontálnu zrenicu má iba zopár druhov, prevažne takých, ktoré väčšinu dňa prežijú na stromoch. Takzvané binokulárne videnie umožňuje týmto druhom veľmi presne odhadnúť vzdialenosti medzi konármi stromu. Či skôr vzdialenosť, ktorá ich delí od koristi.
(Z tlače)