Vypočuli sme si hodnotný referát o pozícii dieťaťa v škole a o možnostiach školy formovať mladého človeka. Dovoľte mi zapojiť sa do diskusie, rád by som viac hovoril o rodine a rodičovstve než o škole.
Rodičovstvo sa prejavuje u každého z nás už v rannom detstve. Určite si spomínate na to, ako ste sa s nadšením hrávali na otca a mamu. Bola to vaša najobľúbenejšia hra. Tá sa však časom premenila na skutočnosť, zrazu ste ženatí, v kolíske plače vaše dieťa, ktoré rastie. Venujete mu väčšinu svojho voľného času, chodíte na prechádzky, zahŕňate ho láskou.
Ale pozor! Jedného dňa zisťujete, že dieťa fajčí, požíva alkoholické nápoje, uteká na diskotéky. Je tu čas puberty, najťažšie obdobie pre rodičov. Myslíte si, že je to vaša chyba? Ste naozaj na vine vy?
V značnej miere má na tom podiel okolie. Ak sa raz dieťa dostane pod vplyv svojich priateľov, ktorí sa mu snažia „pomôcť" dospieť fajčením, alkoholom, drobnými krádežami, máte to naozaj ťažké.
Puberta však môže mať aj ľahký priebeh, v prvom rade to záleží na rodičoch. Ak je ich vzťah narušený, trpí tým najviac dieťa, či už po stránke fyzickej, alebo psychickej. Ustavičné hádky, prebdené noci privádzajú dieťa do zúfalstva. V takýchto prípadoch dieťa končí vo výchove starých rodičov alebo v detských domovoch. Väčšinou sa sem dostávajú deti v mladšom veku, stávajú sa však aj výnimky. Príčiny určite poznáte: neplánované rodičovstvo, rozvod, prípadne smrť rodičov.
Výchova v detských domovoch nie je taká ako v rodine. Dieťa sa nemôže so svojimi problémami zdôveriť nikomu tak ako svojej matke. Je obmedzené prísnym režimom. Jeho deň je rozdelený na časové úseky, ktoré musí dodržiavať. Vychovávateľ nemá čas starať sa o dieťa individuálne. Záleží teda len na jeho pevnej vôli.
Po dovŕšení osemnásteho roku chovanci opúšťajú brány detského domova s chabou, ale nikdy neuhasínajúcou nádejou na prácu či slobodáreň. Majú strach, či sami dokážu byť dobrými rodičmi. U mnohých sa prejavuje nedostatok lásky prílišnou agresivitou, komplexmi menejcennosti, atď.
Ďalší príklad, na ktorý by som vás rád upozornil, sú domovy dôchodcov. Čo rodičia, ktorí končia svoj život v týchto zariadeniach? Naozaj sa u ich detí nenájde kúsok miesta?! Mnohí z vás sa teraz spytujú sami seba, ako dopadnú. Starali sa o svoje deti, vychovali ich a odmenou im je to, že ich pošlú stráviť jeseň života tam, kde sa bráni ísť každý dôchodca. Tam, kde cítia, ako sa ich život pomaly napĺňa. Kde nemôžu tráviť voľné chvíle na svojej záhradke, starať sa o svoje prasiatko.
Vážení prítomní! Na záver by som chcel pripomenúť, že si vravíme inteligentné bytosti, ktorými aj popravde sme, ale sú situácie, keď nás svojou inteligenciou predbehne aj zver.
Ďakujem za slovo.