Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!
Dovoľte, aby som sa aj ja zapojil do diskusie o knihách, ktoré prebývajú v našich dušiach po celý život. Sú to knihy, ktoré nám nevedomky radia v tých najkritickejších, ale i najkrajších chvíľach nášho života.
Milí spolužiaci, sme osemnásťroční mladí ľudia, ktorí stoja na prahu života a nevedia sa rozhodnúť. Niektorí z nás boli vychovaní tvrdou rukou otca, ktorý nás chce dirigovať po celý život. Oslobodíme sa od nadvlády našich rodičov, čo nám otvorí naše zastreté mladé srdcia?
Myslím si, že aj kniha nám poradí, kniha ktorá obohacuje naše srdcia, ale iba dobrá kniha, ktorá nie je vystavená v našej polici, ale drieme hlboko v našej duši.
Kniha, o ktorej premýšľame, o ktorej diskutujeme s priateľmi, je tá pravá kniha, čo nám ukazuje smer - život.
Rád by som vám predstavil dve knihy ktoré mi pomáhajú „oslobodiť sa", byť sám sebou, knihy, ktoré oživujú môjho ducha. Je to zbierka Na rozhraní od Vladimíra Mináča a rovnomenná novela Na rozhraní a Malý princ od Saint-Exupéryho.
Večná téma: otec a syn. Otec, gazda, a jeho zákon života - zem. Syn podľa zákona má prebrať zem a orať ju, až pokým ju neodovzdá ďalšej generácii.
Otvorí Boh cestu do raja len tým, ktorí pôjdu po rodičovskej ceste, alebo aj tým, čo sa od tejto cesty odklonia a dajú sa na cestu, ktorá im prinesie radosť zo života?
V novele Na rozhraní hovorí otec synovi: „Niktošom bez zeme sa len peklo otvára, ale tým, čo si zem uctili, otvorí Pán náš Naj milostivější dvere do kráľovstva svojho, záhrady rajskej...“
Otec vyžaduje od syna, aby si uctil zem, zem s malým z, zem, ktorá nám dáva len živobytie v podobe jedla. Keď Paľo, syn gazdu, odíde, spácha tým hriech? Neuctí si zem?
„Hriech... - akýže hriech? Pre mňa je hriech to, čo robí zle človeku. A či takýto život nerobí človeku zle? Len sa pozrite na seba, otec, načo ste žili?"
Paľa život bil, nemal rád prácu na poli, ale robil, pretože bol mladý a otec ho živil. Musel sa nejako odvďačiť za výchovu. Ale nastal čas, kedy sa z chlapca stáva muž, keď sa v Paľovi začali prebúdzať „hormóny“ lásky, túžby po krásnom živote, chce mať možnosť voľby.
Myslím si, že tým, že odíde, si Zem uctí. Uctí si Zem s veľkým Z. Naša Zem, naše Slovensko, nám poskytuje možnosť voľby. Paľo si chce vybrať tú, ktorá mu umožní žiť život ako človek, nie ako otrok. Pre dedinských chlapcov je ťažké vyberať si. Boli vychovaní podľa prísnych kresťanských zákonov, kde vyhrá len ten, kto má najväčšie srdce, najväčšiu túžbu po živote.
,,... nebudem už takto žiť, nebudem! ... Som mladý, chce sa mi žiť, a takto som ani mŕtvy, ani živý, zahrabaný pod vašimi švíkmi, pod vašou dedovizňou, rozumiete?!...“
„ ... Tuto Hanuľa môže tak, ale ja nemôžem!"
Ja si myslím, že celý problém vtedajšej generácie bol skrytý v ich vnútri. Mali zakrpatené duše, slepé srdcia, boli oslepení patriarchálnymi zákonmi. Títo ľudia mi pripomínajú zvieratá. Paľo mal dušu zdravú, pochopil, že takto sa žiť nedá.
„ ... Tuto Hanuľa môže tak, ale ja nemôžem!" Opäť si opakujem tento citát, lebo vystihuje dokonale ľudí, ktorí sú ako kravy (Hanuľa). Každé ráno vstanú, urobia si na roli svoju robotu, najedia sa a idú spať. To nie je život pre človeka.
Aj Paľo bol taký, bez duše, bez rozumu, bez srdca. Otvoril oči, zamyslel sa. Urobil to, čo urobil, a rozhodol sa správne. Odišiel do sveta. Paľo sa začal pozerať na svet dušou a tá ho priviedla medzi ostatných ľudí.
Aj Malý princ sa naučil, že to hlavné je očami neviditeľné, že dobre vidíme iba srdcom. Malý princ videl vo svete tisíce ruží, všetky boli krásne, ale on mal na svojej planéte jednu, ktorá bola iná, bola síce rovnako krásna ako všetky ostatné, ale bola výnimočná, pretože bola jeho, lebo sa o ňu staral, pretože jej fúkal rany, pretože sa s ňou radoval. Bola preňho jediná na svete.
Myslím si, že Malý princ bol bohatý srdcom. Mal malú planetku, na planétke ružu a tri sopky. Bol ich kamarát, staral sa o ne, preto bol princom. A keď sa naučil pozerať srdcom Malý princ, dieťa, bola by hanba, aby sa ním nedokázal pozerať dospelý muž.
A Paľo sa to naučil. Potreboval však veľký kus sebavedomia a odvahy. Stal sa veľkým princom. Naučil sa používať svoje srdce. Dal sa na vlastnú cestu, a tým sa stal princom.
Myslím si, vážení prítomní, že obidve knihy, nad ktorými som sa zamýšľal, majú veľa spoločného. V obidvoch dielach nájdeme princov a obe diela nám dávajú veľa do života. Či už ide o vnútornú silu u Paľa, alebo o vnútorné hodnoty u Malého princa. Staňme sa aj my Malými princami a kraľujme svetu srdcom. Dokážeme to?
Ďakujem za slovo.