Som presvedčený, že niet krajšieho zmyslu literatúry, ako dať impulz či potravu ľudskej duši (Diskusný príspevok o prečítanej knihe súčasnej slovenskej prózy)

Som presvedčený, že niet krajšieho zmyslu literatúry, ako dať impulz či potravu ľudskej duši (Diskusný príspevok o prečítanej knihe súčasnej slovenskej prózy)

Vážení prítomní!

Dovoľte, aby som sa zapojil do našej diskusie. K tejto vysokej a krásnej téme sme si vypočuli už mnoho príspevkov, napriek tomu sa aj ja chcem s vami podeliť o môj názor na literatúru.

Myslím si, že literatúra a jej diela sú dnešnou „potravou“ ľudí. Pravdaže, každý človek musí najskôr uspokojiť svoje základné potreby - hlad, smäd, túžbu po part­nerovi... Ale to robil človek už v praveku. Dnes, vo vysoko inteligenčné vyvinutej spoločnosti, sa musí človek „kŕmiť“ i niečím iným. Niečím, čo ho naplní po du­chovnej, vnútornej stránke. Veď, aký by to bol človek, ktorý by len jedol, pracoval a spal? To by nebol človek, to by bol stroj. Ale my ľudia sme predsa dávno za tým. Nie sme stroje, ale inteligentné ľudské bytosti, schopné chápať, myslieť, uvažovať, zamýšľať sa, mať radi a proste žiť. Žiť plnohodnotný život.

A práve preto človek stvoril literatúru a tvorí literárne diela. Aby vniesol do vnútra tým druhým to bohaté. To bohaté, podľa čoho by mali žiť. To bohaté, podľa čoho by sa mali správať. To... to všetko.

Na svete existuje azda nespočítateľné množstvo kníh. Nie je v ľudských silách prečítať všetky. Ale existujú knihy, ktoré treba pochopiť a precítiť - preto, aby človek prestal byť strojom a bol človekom. Pretože tieto diela prinášajú to pravé, to bohaté.

Ja si myslím na rozdiel od môjho predrečníka, že jednou z týchto kníh je i kniha Antona Rákaya Tabu. Pod týmto záhadným a veľavravným názvom sa skrýva jedno veľké hodnotenie ľudského života a správania sa. Autor poukazuje na nesprávny hodnotový rebríček niektorých postáv.

Rád by som spolužiakom zdôraznil, že knihu treba prečítať a precítiť. To je veľmi dôležité. Kto v spomínanom diele vidí iba problém pravdy o diagnóze v medicíne, ten túto knihu nepochopil. Autor v nej zdôrazňuje dôležitosť poznania pravdy pre celý ľudský život - nielen v oblasti medicíny, ale skutočne všade - od kolísky až po hrob.

Pravda je jedna z najpodstatnejších vecí a hodnôt pre človeka. Neveríte? Len sa poobzerajte okolo seba. Sme mladí ľudia. Aké problémy nás „kvária“? Poviete si: „Škola, peniaze, rodičia, kamaráti, priatelia“.

Škola, peniaze a podobné veci sú predmetom života človeka - stroja. Ale rodi­čia, kamaráti, priatelia, to je život pre človeka s dušou, s vnútrom, s chápaním, s dôverou.

Určite dobre viete, že všetky ukončené dobré vzťahy s okolitými ľuďmi stroskotali, vážení prítomní, na probléme pravdy. Je to skutočne tak. Kto by dokázal dôverovať niekomu, kto ho už raz podviedol a oklamal? Nikto, veď on by to mohol spraviť ešte raz...

Ale v dnešnom svete, kde sa hromadia ľudia - stroje, sa pravda vytráca. Pretože stojí v ceste bohatstvu, sláve, peniazom: „Pravda sa pomaly stáva tabu. Čímsi nevy­sloviteľným a nepomenovateľným. Prestalo byť normálnym hovoriť si pravdu a stalo sa celkom normálnym permanentne klamať. Aj tých druhých, aj seba samé­ho.“

Najhoršie na tom je, že každý človek raz príde na to, že keď oklamal druhých, oklamal aj seba. Ale potom je na nápravu už neskoro. A práve pred týmito zlými skúsenosťami vás varujú a vystríhajú knihy - zdroj pravého ľudského bohatstva.

Dovoľte mi, aby som dôležitosť literatúry dokázal ešte i pomocou iného pre mňa krásneho, hlbokého a veľkého diela Johna Steinbecka O myšiach a ľuďoch. Kniha hovorí o živote dvoch chlapcov v Severnej Amerike, zachytáva ich putova­nie po rančoch, ich sny a problémy. Jeden z chlapcov je slabo duševne vyvinutý a ten druhý, hoci mu nie je ani rodina, sa oňho stará! Lennie má veľký sen - mať vlastnú záhradu s domčekom, s ďatelinkou a zajačikmi. Tomuto snu sa naplno oddáva.

Autor zdôrazňuje, že každý človek, ľudská bytosť, by mal mať svoj sen - cieľ, pre ktorý by žil. Tým sa stane jeho život plnohodnotným. Veď aký je to život bez cieľa? Iba prežívanie zo dňa na deň, taký mĺkvy, nehodnotný biologický proces a nič viac, čo by súviselo s človekom - ľudskou bytosťou.

Ďalším veľkým odkazom je nepoškvrnenosť Lennieho hodnotového rebríčka. Nie je ovplyvnený žiadnou túžbou po bohatstve, peniazoch, majetku a sláve. Má len ten jeden nádherný sen.

Čisté a krásne uvažovanie precítime, keď sa začne rozprávať s černochom, s ktorým nik z bielych neprehovoril už tridsať rokov. Nevidí v tom žiadne predsud­ky ako vtedajší ľudia - stroje, berie ho ako normálneho človeka, priateľa.

Aj my by sme sa mali vzdať podľa jeho vzoru všetkých predsudkov vytvore­ných dnešnou spoločnosťou a správať sa tak, ako to cítime, otvorene a bez zábran. Určite by to bol krajší a lepší život. Za najdôležitejšie miesto v knihe pokladám výrok Lennieho:

„Ale s nami je to iné. A prečo?

Pretože... pretože ja mám teba - a o mňa sa staráš ty, a ty máš mňa - a o teba sa starám ja. Preto.“

K tomuto krásnemu citátu niet, čo dodať... Hádam len zdôrazniť, že práve „mať rád“ by malo byť na prvých miestach hodnotového rebríčka každého človeka. Veď láskaje to najkrajšie, čo môže človek počas svojho života dostať a dať. Nie nejaké peniaze, domy a iné nepotrebné veci, ale láska, to najväčšie, vďaka čomu človek žije už niekoľko tisíc rokov. Lásku, ktorá človeka napĺňa a robí ho človekom -ľudskou bytosťou. A ešte raz lásku - tú prekrásnu schopnosť a možnosť sa o nie­koho starať a mať rád.

Vážení prítomní, snažil som sa vám ukázať, že najväčšia a najkrajšia úloha lite­ratúry je dávať človeku bohatstvo. To pravé, veľké, duševné bohatstvo. Napĺňať ho hodnotami, ktoré majú vyšší zmysel ako domy, autá, peniaze... Práve literatúra usmerňuje človeka v jeho duchovnom vývoji. Pomáha mu správne si usporiadať hodnotový rebríček, vytvoriť si sen, pre ktorý sa dá žiť celý život. Človek potom pomocou bohatstva dokáže ľahko prekonávať všetky prekážky v živote a môže si povedať, že je šťastný. Že je šťastný a vie, prečo žije.

Preto ďakujem literatúre za všetko, čo mi dala. A vopred ďakujem i za všetko, čo mi ešte dá.

Ďakujem vám za slovo.