Zóny pre každého študenta

Sťahovavý vták (Beletrizovaný životopis)

Sťahovavý vták (Beletrizovaný životopis)

Narodil som sa 11. 11. 1988 v Žiari nad Hronom a bol som prvé dieťa svojej mamy.

Ako prvé sme sa sťahovali od „starkovcov“ do bytu na Námestí SNP. Mal som tam svoju malú „klietku“ pri stene, na ktorej boli obláčikové tapety. Ani nie o pár hodín som z nich začal strhávať pásiky a tie som ešte drobil na čo najmenšie. Väčšinou skončili na zemi alebo všade v mojej klietke.

O dva roky po tapetovom útoku sme sa presťahovali k druhým „starkovcom“ do Viesky, kde som objavil čaro nožníc. Nič, na čo som dočiahol, nezostalo celé. Ani len vrecká na maminých nových nohaviciach.

V tých časoch som bol najobľúbenejším v celej rodine. Z maminej strany som bol jediný vnúčik a z otcovej strany najmladší vnuk.

Neskôr som sa presťahoval na pol dňa do škôlky. To sa opakovalo každý deň. Bol som tam ten najneposlušnejší. Párkrát som ušiel cez plot za „starkovcami“ na zastávku, keď išli na záhradu. Dedko musel utekať informovať vychovávateľku, že idem s nimi na záhradu a len tak-tak stihol autobus. Na škôlke ma najviac nebavil obedňajší spánok. Vždy som mojím šomraním budil koho som len mohol a väčšinou som počul od „stríg“: „Jaro čuš!“ Keď už konečne prišli na to, že nie som obedňajší spáč, tak ma vždy, keď všetci zaspali, poslali do susednej izby sa hrať. Viete si predstaviť ten pocit, mať všetky hračky len pre seba? Zo škôlky ma odhlásili po dvoch rokoch, kvôli mojim častým útekom z „klietky“. Bol som zverený do opatery starým rodičom.

Znovu sme sa sťahovali do bytu na Podvŕškoch, keď som začal chodiť do prvého ročníka základnej školy. Bolo to v roku 1995. Zo začiatku som to považoval za novú hru a tak som sa rád učil. A ako každá hra, aj táto ma po rokoch omrzela a to od piateho ročníka ZŠ. No nejako som to predsa zvládal a stúpal a stúpal. V devine som sa zúčastnil rozletu spolužiakov po celom Slovensku. S niektorými som letel na SSOŠT v Žiari, ani nie 20 metrov od základky.

Skôr, ako som sa dostal do novej školy, som preletel do nového bytu na Hviezdoslavovej. Mať vlastnú izbu je niekedy neoceniteľné.

V prvom ročníku na SŠ sme nevedeli, ako sa správať, čo si môžeme dovoliť, ako zareagujú ostatní. Našťastie nikto nevystrčil rožky i keď chvostíky máme všetci.

Čo bude ďalej? Na to nechcem ani pomyslieť. Zatiaľ budem rád, ak prejdem ročníkom. Mračná sa sťahujú okolo mňa a mne sa čoraz ťažšie lieta.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/15566-stahovavy-vtak-beletrizovany-zivotopis/