Daniel Hevier (Beletrizovaný životopis)

Daniel Hevier (Beletrizovaný životopis)

Ako je všeobecne známe, ešte pred Vianocami – 6. decembra – chodí svätý Mikuláš. Mikuláš nosí rôzne darčeky: malé i veľké, maličkosti i veličkosti. Podľa toho, kto ako poslúchal. Moji rodičia museli poslúchať náááááááááramne, pretože im svätý Mikuláš priniesol mňa. To viete, že som bol rád, že som sa narodil na Mikuláša!

Chcete vedieť vážení, v akom som znamení? V znamení strelca. To však vôbec neznamená, že som strelený. A možno práve preto si rád strieľam nielen z iných, ale najmä sám zo seba. Ako strelnú zbraň používam rúrku z ceruzky.

Aké som bol decko? Všelijaké. Aj som sa bíjaval, aj ma bili. Rád som čítal a nerád jedol. Učiť sa ma nebavilo. Napriek tomu (dodnes neviem ako) som bol väčšinou jednotkár. Dá sa povedať, že skoro proti svojej vôli.

Mám veľa záľub a záujmov, ale všetky majú niečo spoločné: pomáhajú mi lepšie písať a vymýšľať... Zbieram všelijaké vecičky, napríklad škatuľky, strúhadlá, pastelky, kindervajíčka, kamienky, logá firiem, zvončeky, katalógy...

Čím by som chcel byť, keby som nebol spisovateľom? Tak v prvom rade by som chcel zostať Danielom Hevierom. Ešte by som chcel v živote byť taxikárom. Alebo klaviristom v kaviarni. Alebo rozhlasovým moderátorom. Alebo komentátorom dostihov. A tajne dúfam, že sa mi raz podarí vystupovať v cirkuse. Fakt!

Vydavateľstvo HEVI som založil, aby som zužitkoval svoju prezývku HEVI, aby som mal kde vydávať svoje knihy, aby som urobil konkurenciou telkáčom, videu, počítačom a hracím automatom, aby som ukázal, že čítanie môže byť tá najfantastickejšia vec na svete.