V jedno letné ráno som sa pozrela von oknom a videla som, že dnes bude veľmi pekne.
O chvíľu zazvonil telefón. Na druhej strane sa ozval kamarát a navrhol, či by som nešla na kúpalisko. Pravdaže som súhlasila. Kým som sa zbalila, už stála pri dverách celá moja partia. Vybrali sme sa na autobusovú stanicu. Tam už na nás čakal červeno-biely autobus. Rýchlo sme sa doň nahrnuli a už sme vyrážali po horúcej asfaltovej ceste.
Onedlho sme už videli tabuľu s nápisom: Vítame Vás v kúpeľoch Vyšné Ružbachy. Hneď ako autobus zastal, všetci sme vybehli kúpiť si lístky. Pri bazéne sme si našli miesto s pekným výhľadom, vybalili sme sa, rozložili karimatky a osušky. Rýchlo sme sa povyzliekali do plaviek a vbehli do bazéna. Plávali sme, vystrájali a popritom sme obdivovali odvážlivcov, ktorí skákali z mostíkov. Vtedy jeden z mojich kamarátov poznamenal, že tam nie sú dievčatá. A čo sa stalo? Stavila som sa s nimi o kolu, že skočím.
Pomaly som začala kráčať hore schodíkmi a v hlave mi behalo: mám - nemám, mám - nemám... a predsa som sa rozhodla! Postavila som na okraj a... skočila som. V tom okamihu mi akýsi neznámy človek na mojich nových dvojdielnych plavkách jedným ťahom ruky odviazal mašličku okolo krku. A ja som padala celá odhalená! Keď som sa vynorila z vody, počula som samé: chichichi - chachacha... Vyšla som z vody. Uviazala som si plavky a bez rozpakov som išla na svoju právom vyhratú kolu. Ako bonus mi kamaráti kúpili veľký zmrzlinový pohár.
Napokon, nemala som sa začo hanbiť. Veď niečo také sa môže prihodiť komukoľvek z vás.