Nezabudnuteľný zážitok z prázdnin

Nezabudnuteľný zážitok z prázdnin

Tohtoročné leto bolo horúce, plné krásy. Malo tú správnu atmosféru.

Začiatkom leta som sa nudila. Chodila som s kamarátmi do lesa na túry, pomáhala doma upratovať a v rámci prechádzky na bicykli som navštevovala babky. Raz len tak idem po kuchy­ni a pozriem na kalendár, ktorý visel na stene. Čo nevidím? Nasledujúci deň ma čakala návšteva zubárky.

Keď som to večer povedala tete, ktorá bola u nás, lebo rodičia boli pracovne v Taliansku, tak mi dala milú povinnosť zobrať so sebou aj mladšieho osemročného brata Miša a kúpiť mu sandále. Tak sa aj stalo.

Ráno sme cestovali autobusom do Bardejova k zubárke. V čakárni sme dosť dlho čakali. Mišo sa nudil, tak sem - tam si odbehol von na vzduch. Práve, keď bol Mišo von, mňa zavolala sestra do ordinácie. Mišo sa medzitým zvonku vrátil a keď ma tam nenašiel, odišiel. Konečne som vyšla, ale Miša nevidím. Začala som ho hľadať. Myslela som, že sa mi skryl.

Asi po takej polhodine mi došlo, že sa mi stratil. Najprv som rozmýšľala, ale čo hovorím, v tom šoku som nerozmýšľala. Chodila som po meste a vymetala všetky hračkárstva, no nikde nič. Už aj vidiny som mala. V každom malom chlapcovi som videla Miša. Napokon som trasľavým hlasom zavolala tele do­mov. Teta zmobilizovala bratranca, ktorý bol v tom čase v meste autom. Obaja sme prešli mesto aspoň trikrát, no Miša sme nevideli.

Teta už aj do nemocnice zavolala, ale Miša nikde. Bratranec povedal, že to nemá zmysel, tak sme išli domov. Cestou domov som začula rozhovor dvoch žien. Rozprávali o nejakom chlapcovi, ktorý išiel štrnásť kilometrov pešo, počas obedňajšej horúčavy. Hneď mi blyslo, že by to mohol byť Mišo. Keď som už stála pred dverami nášho domu, tak mi skoro oči z jamôk vyskočili, keď mi prišiel otvoriť brat Jakub s Mišom. Moja prvá reakcia bola, že som ho objala a druhá, že som mu dala zaucho.

Táto príhoda z prázdnin zmenila nudu na dobrodružstvo.