Rozprávací slohový postup

Rozprávací slohový postup

Definujte rozprávací slohový postup. Vymenujte jazykové a mimojazykové prostriedky rozprávacieho slohového postupu. Vysvetlite znaky rozprávania. Popíšte kompozíciu umeleckého rozprávania. Vymenujte kompozičné postupy. Charakterizujte jednotlivé druhy rozprávania. 

Rozprávanie udalostí, zážitkov patrí k najčastejším zložkám ľudskej komunikácie. Ľudia sa rozprávajú o tom, čo zažili, čo sa im prihodilo, čoho boli svedkami, zverujú sa so svojimi trápeniami, s niečím, čo je pre nich veľmi dôležité. Od detstva počúvajú rozprávky, povesti, neskôr sami čítajú poviedky, romány. Predpokladá sa tu bezprostredný kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom.

Cieľom rozprávacieho slohového postupu je

Rozprávací slohový postup je najstarší zo všetkých sloh. postupov, je najrozvinutejší. Používal sa už v ústne podávaných príbehoch, v starovekej literatúre – v mýtoch a eposoch.

Používa sa : v hovorovom štýle v bežnej komunikácii – rozprávanie príbehu, vtipu, anekdoty, udalosti, zážitku, v umeleckom štýle, román...reprodukcia knihy, filmu, divadelnej hry,

v publicistickom štýle – fejtón

Funkcia: zachytáva jedinečný príbeh, sleduje dejovú líniu.

Jazykové prostriedky:

„Áno, už je po všetkom,“ povedala som.

„Nie, neprídem!“ zakričal.

„Prečo?“ spýtal sa Jano.

Nato odvrkol: „Nechcem ťa!“

„Nepríď neskoro,“ povedala mama, „nebudem sa o teba zase strachovať!“

Mimojazykové prostriedky: odseky, okraje, interpunkcia – úvodzovky, výkričníky, otázniky, tri bodky

Znaky rozprávania: (čo musí rozprávanie obsahovať)

  1. je tu dejová línia, ktorá sa odohráva v čase (rok) a v priestore (dedina, mesto, hory, zahraničie, domov, škola, trieda, väzenie)
  2. jednotlivé komponenty nemôžeme ľubovoľne zamieňať ako napr. v opise alebo v informač. sloh. postupe, musí tu byť sled udalostí, napr. osoba nemôže zomrieť skôr ako sa narodí – musí tu byť časová postupnosť
  3. je tu pásmo rozprávača a pásmo postáv

v pásme postáv je:

  1. dej v rozprávaní postupuje takto: kompozícia:
  2. úvod – expozícia – opis prostredia, údaje o čase, zoznámenie sa s postavami
  3. zauzlenie deja
  4. vyvrcholenie deja
  5. nečakaný obrat v deji, práve vo chvíli, keď sa zdá, že všetko sa vyrieši, peripetia
  6. rozuzlenie, záver, v závere musí byť pointa – výrazné až prekvapivé vyvrcholenie textu, ktoré sa dosahuje náhlym a neočakávaným zvratom. Najmä vtip musí obsahovať pointu. Pointa môže obsahovať aj takmer nezmyselný, absurdný prvok. Pointa je prekvapivé, nečakané, vtipné, paradoxné vyvrcholenie deja.
  7. príbeh je jedinečný, neopakovateľný
  8. využíva sa tu fantázia
  9. zbytočne od deja neodbiehajte, neodbočujte, neopakujte slová
  10. v úvode môže byť aj krátka úvaha a opis - opis prostredia, opis postáv, charakteristika postáv, opis by mal rozprávanie dotvárať a nie ho nahrádzať
  11. kompozičný princíp

Útvary

Základný útvar je rozprávanie – jednoduché – vyskytuje sa v bežnej komunikácii, v rodinnom, školskom prostredí, študent rozpráva príbeh.

Umelecké rozprávanie – je tu pásmo postáv a pásmo rozprávača

Reprodukcia – prerozprávanie knihy, filmu, divadelnej hry,

Malé útvary rozprávacieho sloh. postupu:

epigram – krátka satirická báseň s nečakaným záverom

aforizmus – výpoveď, ktorá niekoľkými slovami vtipne vyjadruje životnú pravdu.

vtip – je postavený na nečakanom zvrate, je to príbeh založený na humore, ukončený je vždy pointou

anekdota – vtip o známej osobnosti

DRUHY ROZPRÁVANIA

Ústne rozprávanie – je najstarší typ rozprávania, predpokladá bezprostredný kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom. Nájdeme ho v umeleckých dielach v tzv. priamom rozprávaní (ja rozprávanie, 1. os. sg.)

Jednoduché rozprávanie – vyskytuje sa v bežnej komunikácii, v rodinnom prostredí, v školskej praxi – študent rozpráva svoj vlastný príbeh, sleduje dejovú líniu bez rozsiahlejších opisov a úvah.

Komplexné rozprávanie – využíva už aj opis a charakteristiku (prostredia, postáv) a prvky úvahy.

Reprodukcia – je prerozprávaný dej knihy, filmu, divadelnej hry a pod.

Ako písať rozprávanie

  1. úvod – v úvode môžete využiť opis prostredia, opis postáv, charakteristiku postáv, opis by mal rozprávanie dotvárať a nie ho nahrádzať. V úvode oboznámte čitateľa s prostredím, s časom, s hlavnými postavami, náznaky konfliktu.

Začiatok deja – ako začať?

  1. obrazom prírody: „ Toho roku bolo leto veľmi sparné. Ľudia chodili po uliciach ako námesační a zdalo sa, akoby boli pokrytí jemným popraškom. Osiveli. Prachom osivelo všetko naokolo. Kvety stratili svoju pôvodnú farbu, opŕchli ako jesenné chryzantémy po mrazivom ráne. Toto sparné leto sa podpísalo na všetkom živom i neživom...“
  2. časový údaj: „Udalosť, ktorá sa odohrala v mojej rodine sa stala v lete v roku 1918. Vojna sa chýlila ku koncu, ale v mojom rodnom kraji sa akosi všetko spomalilo a udalosti nemali spád, veď všetko naznačovalo tomu, že práve v tomto kraji sa vojna ešte len začína.“
  3. Charakteristika hlavnej postavy: „Jozef z horného konca, ktorého tiež nazývali Zemitý alebo aj Zemiak, i keď to vôbec nebolo jeho skutočné meno, ale dnes už vlastne nikto nevedel, aké je jeho skutočné meno, vyzeral celkom inak než všetci ostatní. Bol to taký starý územčistý chlapík, ktorému všetci odhadovali sto rokov.“
  4. anekdotou: „Deti sú už také. Pýtajú sa Janíčka, čím by chcel byť, keď bude veľký. Chvíľu premýšľa a napokon povie: „najprv lekárom, aby som urobil radosť mamičke, potom pilotom, aby som potešil otecka, a napokon pirátom, aby som urobil radosť aj sám sebe.“
  5. hádankou, príslovím, porekadlom, aforizmom ( Viktor, ktorý ma potreboval v každej kritickej chvíli, nemal to v živote ľahké. Vedel obstáť v živote, aj keď mu neustále Damoklov meč visel nad hlavou.)
  6. otázkou. Ako sa mohlo stať, že nikto okolo nás netušil, čo sa okolo nás deje?
  7. tajomstvom: „ Teraz sa už nedozviem odpoveď na učiteľove záhadné slová: Najväčšia bolesť je tá, ktorú si spôsobujeme sami.“
  8. in medias res: „ Ach, tak to si ty, ten nespokojný člen našej rodiny!“
  9. začiatok od konca: „ Áno už je po všetkom, napokon sa to všetko dobre skončilo.“
  10. „Neveril by som, že sa také niečo môže stať, keby som to nevidel na vlastné oči...“
  11. Stalo sa to raz na pravé poludnie...
  12. Vraj človek človeku má byť bratom a nie vlkom. Takéto a podobné porekadlá sa mi preháňajú hlavou a nútia ma premýšľať, kto a pre akú príčinu vyslovil takúto myšlienku...
  13. Príbeh, ktorý vám porozprávam sa odohral už pred dávnymi rokmi.
  14. Prázdniny sme najradšej trávili u našej starkej.
  15. Bolo to tak v polovici júna, keď sa blížilo leto a prázdniny sú už na dosah ruky. Lenže nebolo to len také obyčajné obdobie. Bol to čas vážneho rozhodnutia...
  16. Už odpradávna sa traduje, že v tomto kraji žil veľmi krutý panovník...
  1. rozvíjanie deja – príbeh musí zaujať, nemá to byť zdĺhavé rozprávanie, zbytočne sa neodkláňame od deja, vykreslíme len toľko postáv, koľko je možné stále včleňovať do deja. Dôležitá je fantázia. Musí tu byť nejaká udalosť. Môžu tu byť opisy prostredia, opisy postáv, charakteristika postáv, krátke úvahy, komentáre. Objaví sa tu hlavná postava. Postavu môžeme charakterizovať aj pomocou dialógu. Postava sa môže dostať do konfliktu s inou postavou – medziľudské vzťahy, so spoločnosťou – spoločenský konflikt, sama so sebou – osobný konflikt.

Peripetia – nečakaný zvrat, nepredpokladaná zmena situácie.

  1. záver rozprávania: rozuzlenie, zlý alebo dobrý koniec. Posledná veta:
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/15606-rozpravaci-slohovy-postup/