Dnes som mal/mala rande so svojím mestom... (Rozprávanie)

Dnes som mal/mala rande so svojím mestom... (Rozprávanie)

Pri pódiu postavenom pred mestským úradom stála veľká skupina ľudí odetá v letnom oblečení. Z oblohy sálalo horúce slnko spaľujúce tvrdý betón. S babami sme sedeli na schodoch ukryté v tieni. Bolo nám lepšie ako na slnku, ale keďže sme na sebe mali trblietavé kostýmy skladajúce sa z dlhých nohavíc, priliehavého topu a rukávov, ktoré sme mali navlečené na predlaktiach, tieň nám veľmi nepomohol.

"Veď na tom pódiu skapeme," ozvala som sa.

"Nezvládneme choreografiu odtancovať v takom teple," súhlasila so mnou Katka, vysoká čiernovláska. "To, že je nad pódiom umiestnený prístrešok, nám asi veľmi nepomôže. A bude sa na nás pozerať toľko ľudí. To bude hanba!"

"Tí ľudia sú na tom to najhoršie," pridala sa Zuzana. "Veď je tu snáď celé mesto, došľaka. Baby, ja sa bojím. Čo keď to pokazím?"

Stiahli sme sa viac do tieňa. Načiahla som sa po fľašu s vodou a ochladila si hrdlo. To neskutočné teplo je jedna vec. Horšie však bolo, že ľudí pred mestským úradom neustále pribúdalo, ako keby to boli nejakí roboti, ktorým takáto páľava vôbec neprekáža. Najlepšie by bolo, keby išli všetci domov. Ak by nebolo divákov, možno by Kardošovci vystúpenie zrušili a my by sme tu nemuseli čakať na popravu...
"Sníva sa mi, alebo sú to oblaky?" povedala Zuzana a zatiahla si uvoľňujúci sa blonďavý chvost.

"Ja ti neviem, Zuzi. Ale asi máš pravdu, prichádza spasenie," skonštatovala som.
Prešlo niekoľko minút a sivé oblaky úplne zatienili slnko. Potom z nich po kvapkách začal padať dážď. Masa ľudí pred pódiom sa pustila do vyťahovania dáždnikov.
Jemný dážď sa po chvíľke zmenil na totálny lejak.

"No dobre, super. Nebyť toho prístrešku nad pódiom, tak zmokneme jak prasce," povedala Katka.

"Dievčatá, nachystajte sa. Po tomto čísle už pôjdete tancovať. Dúfam, že ste rozcvičené," doľahol k nám hlas pani Kardošovej, riaditeľky SZUŠ.
"Áno, sme rozcvičené," hlesla Zuzana. Postavili sme sa a aj spolu s ostatnými ôsmymi babami, čo s nami tancujú v skupine, prišli k pódiu, na ktorom tancovali duo dve dievčatá z detskej vekovej kategórie. Keď sme stáli za pódiom, všimla som si, že začalo riadne fúkať. Vietor zavial dážď aj pod prístrešok nad pódiom, takže tým pádom bolo dosť mokré. Začala vo mne rásť veľká nervozita zo strachu, že sa pri tancovaní šmyknem a spadnem, čo by bol totálny trapas. Pred celým mestom!

Ako ja len nemám rada tieto rande s celým mestom. Keď ideme na vystúpenie, alebo na súťaž do iného mesta, je to vždy v poriadku. Ale v našom meste sa musí na každom vystúpení niečo pokašľať. A najhoršie na tom je, že ma tu veľa ľudí pozná.

Dve dievčatá sa poklonili a opustili pódium. Keď prechádzali okolo nás, všimla som si, že naspodu majú nohavice premočené od dažďa. Vystúpili sme na pódium a keď začala hrať energická hudba, odtancovali sme choreografiu. Vietor k nám celý čas zaháňal dážď. Počas tancovania som v duchu tŕpla a bála sa, že spadnem a potom si bude o tom mesto šepkať najmenej týždeň. Naozaj som mala zlý pocit z toho, že sa na nás pozerá takmer celé mesto.
Našťastie sa však ani jedna z nás na pódiu nešmykla a prebehlo to celkom v poriadku.

Takže verejné poníženie pred celým mestom sa nekonalo.