O učiteľoch sa už popísalo a pohovorilo veľa pekného, kde je naša práca ocenená, ale aj kritického a hanlivého. O učiteľoch poznáme rôzne myšlienky, citáty od známych aj neznámych autorov, hovoria sa o nich vtipy, niekto nám závidí tzv. prázdniny.
Aj o tom je „učiteľský chlebíček“.
Napríklad:
„Učiteľom hodným tohto mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti“. (J.A.Komenský)
alebo:
„Učitelia sú tí, čo používajú samých seba ako mosty, po ktorých pozývajú kráčať svojich žiakov. Potom, ak im umožnia prejsť, radostne sa uvoľnia a povzbudzujú ich znovu, aby stavali svoje vlastné mosty“. (neznámy autor)
alebo zopár vtipov:
„Najmenej toho robí pán učiteľ. Iba sedí, chodí, počúva a pozerá sa, ako my píšeme“.
„V škole sa pozerám uprene na pána učiteľa, lebo hovorí sa, že nešťastiu treba hľadieť priamo do očí“.
„Pred vyučovaním sme sa dozvedeli, že naša učiteľka je chorá. Všetkých nás to nesmierne potešilo“.
Napriek všetkému si myslím, že každý učiteľ siaha až na dno svojich profesionálnych aj ľudských hodnôt, aby ukázal tú správnu cestu vzdelávania tým, ktorí mu boli zverení – teda žiakom. Väčšina z pedagógov by najradšej učila len nadaných tzv. „dobrých“ žiakov a za ideálnych podmienok, s perfektnými výsledkami, čo však nie je väčšinou možné.
Byť ideálnym žiakom a vynikať vo všetkých oblastiach vzdelávacieho procesu je iste veľmi ťažké, ba priam aj nemožné, preto nemôže nikto očakávať, že všetci žiaci budú nadaní a stopercentní. Rozumové schopnosti, manuálne zručnosti, záujmy – to všetko je u každého žiaka iné, odlišné, a práve táto odlišnosť ich robí JEDINEČNÝMI – NEOPAKOVATEĽNÝMI. Sme tu preto, aby sme túto skutočnosť akceptovali – tolerovali a vo výchovno-vzdelávacom procese k nim pristupovali diferencovane.
Hovorím to preto, lebo náš kolektív sa venuje práve takým deťom (žiakom), ktorým osud nedoprial vynikať v rozumových schopnostiach, ale nesporne disponujú inými prednosťami, ktoré sa pri správnom a citlivom pedagogickom vedení môžu rozvíjať na takú úroveň, ktorá ich posunie v živote vpred.
Keď hovorím o žiakoch, hovorím aj o učiteľoch, pretože ich vzájomná interakcia je súčasťou ich životov. Prácu učiteľa ocení len ten, kto toto povolanie skúsil aj v extrémnych podmienkach, lebo práve v skúškach a utrpení sa zoceľuje duša, zostruje zrak, rozvíjajú ambície, a tak sa dosahuje úspech.
Myslím si, že „deň učiteľov“ nie je len oslava, ale aj výzva pre učiteľov, aby vyjadrili, ako môžu prispieť či už tradičnými alebo inovačnými prostriedkami k maximálnym hodnotám celonárodnej vzdelanostnej úrovne v školstve, aby pripomenuli sebe aj spoločnosti základné úlohy vzdelávacieho procesu, ktorého súčasťou sú aj primerané materiálne podmienky škôl a finančné a morálne ocenenie zamestnancov v školstve.
Hoci je tento deň ako každý iný – predsa je čímsi výnimočný! Výnimočný touto slávnostnou atmosférou, týmito priestormi a naším slávnostným imidžom. Aj keď sme každý deň na pracovisku spolu, venujeme sa skôr pracovným povinnostiam a v návale práce a hektike životného tempa nie je veľa času na takéto posedenie.
Využime preto práve tento „DEŇ UČITEĽOV“ na to, aby sme sa odreagovali od stresujúcich myšlienok a venujme si navzájom svoj čas. Vytvorme si príjemnú a hlavne veselú atmosféru, zabavme sa tak, aby sme sa úprimne tešili z každého okamihu svojho života, nielen keď sa deje niečo výnimočné.
Na záver chcem vysloviť slová vďaky všetkým zamestnancom – pedagogickým aj nepedagogickým, ktorí sa podieľajú na výchovno-vzdelávacom procese a celkovom „imidži“ školy v súčasnosti, ale aj tým ktorí si už svoje „odkrútili“ a teraz sú už dôchodcami a vychutnávajú si chvíle oddychu.
Verím, že dnešné popoludnie bude plné veselých zážitkov a že na krátky čas zabudneme na svoje osobné problémy. Vychutnajte si pohodu tejto chvíle. Prajem Vám všetkým nádhernú jar!