Príhovor Deň učiteľov
Príhovor Deň učiteľov
Vážené kolegyne a kolegovia!
Dovoľte, aby som Vás všetkých srdečne pozdravil pri príležitosti našej malej oslavy Dňa učiteľov. Dnešný príhovor by som začal týmto príbehom:
Istý človek nevedel čítať ani písať. Často sledoval ľudí s okuliarmi, ako čítajú knihy. Pomyslel si: „Keď budem mať okuliare, budem vedieť čítať“. Pobral sa preto do mesta k optikovi a požiadal ho o okuliare na čítanie.
Obchodník mu dal rôzne okuliare a knihu. Človek všetky vyskúšal a povedal: "Tvoje okuliare sú mi nanič". "Možno, že nevieš čítať", namietol obchodník. "Neviem“. „Preto si chcem kúpiť okuliare, aby som mohol čítať ako ostatní“. Obchodník sa ledva zdržal smiechu a vysvetlil kupujúcemu: "Okuliare nikoho nenaučia čítať a písať“. „Pomôžu len, aby si lepšie videl, čítať a písať sa musíš naučiť sám".
Naozaj, je to tak, že všetko okolo nám môže iba pomôcť pri poznávaní tohto sveta, ale najprv sme na rade my sami – čo a ako sa naučíme. A pravdepodobne aj na to myslel už pred tisíckami rokov antický filozof Seneca, keď povedal: „Nikto sa nestáva múdrym len náhodou.“ Práve poslaním školy je, aby vedomosti, poznanie, skúsenosti nevychádzali z náhody, aby sme presne vedeli, čo, kedy a akým spôsobom chceme dosiahnuť.
A navyše, aby sme deťom nedávali „okuliare“, ale naozaj ich naučili čítať. V týchto zdanlivo jednoduchých Senecových myšlienkach je zahrnutý princíp vzdelávania. Je dôležité, aby žiak, ktorý absolvuje školu, nebol len nositeľom encyklopedických vedomostí, ale aby vedel vykročiť do života samostatne. Aby dokázal nielen presne popísať život, ale ho aj užitočne, šťastne, s prehľadom, sebavedomím no i pokorou žiť.
Johan Wolfgang Goethe, predstaviteľ literárneho klasicizmu, povedal:
„Vzdelanosť je schopnosť rozumieť iným “. Žijeme vo svete, v ktorom si musíme vedieť hľadať cestu k vzájomnému porozumeniu, k pravde a láske. Znamená to, že sa musíme usilovať vytvárať cestu k takému poznaniu a vzdelaniu, ktoré nás povýši k ideálom človečenstva a doby, v ktorej žijeme.
Nasledovné slová nechcem použiť ako otrepanú frázu. Byť učiteľom nie je práca, byť učiteľom je životným poslaním. Obzvlášť to platí pri edukácii žiakov v špeciálnej škole. Základom povolania pedagóga sú hodnoty overené časom. Pravda a láska. Pravda k podstate poznania ľudského bytia a láska k povolaniu pedagóga, láska k dieťaťu, ktorému pripravujeme miesto v živote a v budúcnosti.
Nedávno som v jednom školskom časopise čítal výsledky ankety, v ktorej žiaci odpovedali na otázku: Aký by mal byť ideálny pedagóg? Mnohé boli zaujímavé a často sa opakovali. Ideálny učiteľ by mal byť podľa žiakov múdry, spravodlivý, tvorivý, schopný vypočuť si žiakov a pomôcť im, priateľský a mal by mať zmysel pre humor. K týmto odpovediam by sme mohli pridať ešte ďalšie. Mal by byť obetavý a tolerantný. Mal by dokázať u žiakov a študentov rozvíjať sociálne a komunikačné kompetencie, schopnosť vedieť spolupracovať s inými, budovať vzťahy, kooperatívne riešiť problémy.
Možno by sme všetky tieto požiadavky mohli zhrnúť do jednej vety: Ideálny učiteľ alebo vychovávateľ by mal byť človek, ktorý hľadá pravdu a učí ju hľadať aj u svojich žiakov.
Ján Amos Komenský, ktorého narodenie sme si v nedávnych dňoch pripomenuli, už pred štyrmi storočiami tvrdil: „Učiteľ musí byť ako horiaca pochodeň, ktorá zapaľuje.“
Vážené kolegyne , vážení kolegovia,
chcel by som sa Vám poďakovať, že ste sa stali pre svojich žiakov úspešnými a neúnavnými hľadačmi pravdy a svetla na ceste ich poznania.
Želám Vám veľa zdravia, pohody, lásky a tvorivých síl do ďalšieho života