Vesmírny útok

VESMÍRNY ÚTOK

Je pondelok ráno a mne zazvonil budík. Zobudila som sa do normálneho všedného dňa, no to som ešte nevedela, čo ma čaká.

Dnes je obzvlášť vlhko, veľa pršalo, no samozrejme, že nie

v meste, pretože žijeme v „bublinovom meste“, dokonale izolovanom od atmosféry.

Rýchlo som sa umyla a obliekla. Nie je to bohviečo mať pondelok vo vesmírnom týždni. Cez videofón som zavolala mame, aby naštartovala elektromobil. Keď som sa viezla do školy, letmo som zakývala Milke, ktorú som zahliadla v jedno- koľajovom vlaku. Tieto dopravné prostriedky viedli cez akési nerozbitné priesvitné potrubie von z mesta. Naša vesmírna škola sa nachádzala mimo mesta. Na školskom letisku už čaka- li takmer všetci spolužiaci. Nastúpili sme do skupinovej nízko- letiacej lode a o tridsať sekúnd sme boli v škole.

Po štvrtej hodine som sa rozhodla, že zavolám bratovi, ktorý študoval v susednej galaxii. No môj videofón nefungoval, podobne ako videofóny mojich spolužiakov. Niečo sa stalo. Našu školu odrazu zakryl tieň, nič sme nevideli. V škole prepukla panika, lebo hrubý hlas oznámil, že nás napadli Megatronyti z planéty K 11, nebezpeční votrelci, ktorí prepadá- vali menšie planéty. Vyzeralo to s nami veľmi zle. Všetci sa začali strkať, lebo votrelci na nás začali mieriť zbraňami a poslali nás do jedálne ako rukojemníkov. Ja som sa tak nešťastne potkla, že som narazila hlavou do zábradlia a upadla som do bezvedomia. Keď som sa prebrala, v hlave mi drnčalo a zvonilo, nie a nie prestať. Zistila som však, že to nezvoní v mojej hlave, ale na stolíku vedľa mňa.

Bolo ráno a ja som cez okno uvidela vrabce, ako sa hašteria na konári stromu. Bol to pocit na nezaplatenie. Bola som doma, v bezpečí nášho vidieckeho domu, kde na mňa nečíha žiadne vesmírne nebezpečenstvo.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/17428-vesmirny-utok/