Na severe Indie býval chlapec menom Peter,ktorý sníval o poznávaní nekonečného vesmíru. Keď sa ve- čer pozeral na nočnú oblohu, rozmýšľal, či je tam ho- re život. Často sníval o rôznych neskutočnývh veciach.
Raz pri takomto premýšľaní zaspal, a keď sa prebudil, spozoroval vedľa seba neznámu bytosť, ktorá sa na neho milo usmievala. Peter sa dosť preľakol, pretože neznámy vyzeral ako bytosť z inej planéty.
„Ahoj,“ oslovil ho zelený mužíček. „A-ahoj!“ odpovedal Peter koktavo. „Som Melvins a ty si teraz so mnou na mojej planéte Asland. Poď, poukazujem ti to tu.
Veď si to chcel vidieť, či nie?“ Peter s údivom prikývol.
„Kde sa chceš ísť pozrieť najprv?“ „No najprv by som chcel vidieť vaše námestie a školu.“
Keď prišli na námestie, chlapec zostal v nemom ú- žase. Bolo tam krásne. Všade naokolo boli stromy a kríky, na ktorých rástli sladkosti, autá mali tvar kve- tov a z výfukov vypúšťali sladký dym, ktorý pripomí- nal vôňu rozkvitnutých kvetov. Prekrásne fontány striekali sladké limonády.
„Terez pôjdeme do školy,“ povedal Melvins. Aj v škole to vyzeralo úžasne. Tabuľa bola zavesená na veľkom strome, žiaci sedeli na mäkkučkej tráve a celú hodinu si len spievali. Petrovi sa tam veľmi pá- čilo a rozmýšľal, že by na Aslande aj ostal. V tej chvíli sa mu začali zatvárať oči a zdalo sa mu, že ho niekto hladká. Boli to mamine ruky, ktoré ho prebúdzali zo sna. V ruke držal maličkú svietiacu hviezdu. Odteraz na planétu Asland chodí stále, keď zatvorí oči.