Zóny pre každého študenta

Najkrajší prázdninový zážitok

Najkrajší prázdninový zážitok

Pozerala som doma telku. Zrazu prišiel môj tato. Čudovala som sa, že je už o 9:30 doma z roboty.

,,Prečo si doma?“ spýtala som sa a rozospato som prepínala kanály v telke.

„Idem dnes s tovarom do Bratislavy. Nechceš ísť so mnou?“ Chvíľu som rozmýšľala, ale nakoniec som sa rozhodla, že asi nepôjdem, pretože samej sa mi nechcelo s ním chodiť so škatuľami po upršanej Bratislave. Keď som to tatovi povedala, ponúkol mi: „Šak zober aj Kiku.“

„Môžem?!“ spýtala som sa prekvapene.

„Jasné, veď jej zavolaj!“ tak som okamžite volala Kike či môže ísť. Tá rozospato povedala, že rada pôjde. S tatom sme rýchlo vyrazili po ňu. Samozrejme sme tam 15 minút čakali! Potom KONEČNE Kika prišla a nastúpila do tatovho služobného auta. A vyrazili sme na nákup, keďže tato sľúbil, že nás vyloží v AVIONE. Po ceste sme si odostreli vrchnú strechu a zostalo tam iba sklo a pozerali sme, ako kvapkajú na sklo obrovské kvapky. Počas cesty sme sa rozprávali a miestami sme len tak sedeli na sivých sedačkách ako v tranze.

Keď som sa práve do jedného dostala, prudko (ako to vie len môj tato) sme zaparkovali v podzemnej garáži najlepšieho požierača peňazí nákupných maniačok, medzi ktoré mimochodom s Kikou patríme. Tatino nás tam vyložil a odišiel vybavovať. Keď sme vyšli na prízemie, zbadali sme obchod GATE. A samozrejme hneď v prvom obchode sa nám zapáčilo viac vecí. Ja som si vyskúšala rifle a fialové, kárované tričko a rozhodla som sa, že si tie veci aj kúpim. Mala som pri sebe 50 eur, ale nemyslite si, že mi ich dal môj tato! Ten mi samozrejme neprispel nič. Keď sme stáli pri pokladni a prezerali si slnečné okuliare, zbadala som HO! Bol úžasný a roztomilý a tie oči! Bol na zožratie. A mal takú mužnú bradu. A vykúkal z bieleho trička. Bol to capko!

Vždy sa mi takéto tričká so zvieratkami páčili, a tak som Kike povedala: ,, Musím ho mať!“ A zobrala som si jedno. Ale fialové tričko som vrátila. Až taká nákupná maniačka zasa nie som. Kika si vybrala ružové žabky a už sme mohli ísť ďalej. Potom sme prezreli ešte veľa obchodov a skoro sme sa aj stratili aj keď ja to tam samozrejme dobre poznám! Keď asi po dvoch hodinách zavolal môj tato, boli sme už celé unavené a to sme sa ešte ani nedostali ku koncu Avionu.

„Stretneme sa pri reštikách o päť minút,“ povedal mi do mobilu. Tak sme sa teda s Kikou presunuli k reštauráciám. Ja a Kika sme si objednali Melrose. Mne toto jedlo veľmi chutí, ale nebudem vám ho opisovať, lebo ja som aj tak toho už napísala dosť a stromov je stále menej a menej. Nevládzem. Kika ešte je. Tato už má asi pätnásť minút dojedené. Potom sme to odniesli a išli k autu. Neviem, či to bolo z tej coly, ale zrazu som mala bláznivú náladu. Celou cestou (smer: nudná zóna čiže náš byt) sme sa s Kikou natáčali a fotili Kikiným foťákom. Ukázala by som vám aj fotky, ale to by foťák nemohol byť v oprave, že Kika?! Robili sme do objektívu bláznivé ksichty, zajačikov s prstami a po chvíli som v dverách auta našla aj bláznivého pána CHŇAPKU. Bola to vlastne modrá rukavica na zoškrabovanie námrazy na skle auta. Horšie to bolo po chvíli, keď sa MRS. CHŇAPKA rozhodol, že ma zožerie.

Ale proste bolo super. Keď sme prišli do Trnavy, uvedomila som si, že to bol super výlet. Okrem tohto výletu som zažila ešte aj milióny ďalších zážitkov a to aj na krajších miestach ako napríklad v Taliansku alebo v Chorvátsku. Ale toto bol najlepší a najzábavnejší zážitok, pretože nezáleží na tom kde ste, ale s kým tam ste. A túto vetu som neopísala z knihy!

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/17521-najkrajsi-prazdninovy-zazitok/