V Hruštíne žil jeden muž. Volal sa Ďuro. Mal psa Dunča, ktorý sa o pána musel starať, pretože Ďuro sa každý deň opil v krčme.
Raz podvečer Dunčo zistil, že jeho pán nie je doma. Už vedel, koľká bije! Bez rozmýšľania sa vybral do krčmy. Ako tam vošiel, zbadal Ďura v kúte, ako si vyspevuje: „Ak sa náhle zmrkne, hneď pivo s vodkou zmizne.“ A pokračuje: „Ale ja si rozkážem pivo, aspoň mi nebude clivo!“ Dunčo videl, že pán nie je celkom pri plnom vedomí. Chytil ho za kabát a šup ho, ťahal ho po zemi domov. Tam si Dunčo trochu oddýchol, ale pán prišiel do chyže a zvolal. „Žena, už som doma!“ Bolo vidno, že nie je naozaj vo svojej koži, lebo Ďuro žiadnu ženu nemal. Dunčo na to nemal trpezlivosť a šiel radšej spať ku sliepkam.
Ako tak spal, snívalo sa mu, že bol v nebi. No nie v hocijakom nebi, ale v psom nebi. Videl tam samého psieho, veľmi múdreho kráľa. Ten sa mu prihovoril: „ Dunčo, máš to veľmi ťažké, ale tvoj pán ťa má veľmi rád. A potrebuje ťa. Prosím, nezabudni na moje slová, keď ti bude najťažšie.“ Vtom sa Dunčo prebudil. Vošiel do chyže a pritúlil sa k chudákovi Ďurovi.
Tak vidíte. Nie je dôležité, kde bývate, ani to, koľko máte peňazí. Najdôležitejšie v živote je, že vás má niekto rád.