Raz išla líška okolo ježkovho brlohu. Ježko si usilovne robil zásoby na zimu. Líška sa mu smiala: „Načo sú ti zásoby?“ Ježko jej povedal: „Okolo môjho brlohu išli ľudia a rozprávali o tuhej zime, ktorá nás čaká.“ No líška so smiechom odišla.
Prišla jeseň a dokonca i prvé mrazy, no líška stále vylihovala vo svojej nore. Keď sa raz ráno zobudila, zacítila veľký hlad. Márne však v lese hľadala nejakú korisť. Vyčerpaná v strede lesa odpadla od hladu.
Ježko prežil zimu vo svojom teplom pelechu.
Komu sa nelení, tomu sa zelení.