Najlepší najhorší zážitok

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: Dievča ursula (17)
Typ práce: Referát
Dátum: 17.06.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 388 slov
Počet zobrazení: 100
Tlačení: 7
Uložení: 6

Najlepší najhorší zážitok

Čaute, ja som Žofka a porozprávam vám o mojom najhoršom zážitku v živote.

Bolo upršané ráno a ako zvyčajne som išla do školy. Na ulici sa mi zdalo, že počujem mamin hlas. Išla som za tým hlasom, ale manimu som nikde nevidela. Ako som sa tak obzerala, zacítila som zvláštnu látku na ústach a spadla som na zem. Posledné, čo som počula, bolo: „Máme ju!“

Keď som sa prebudila, ocitla som sa vo zvláštnej miestnosti bez okien. Bola som úplne dezorientovaná. Nevedela som, kde je sever a kde juh. Keď som sa trochu spamätala, pochytil ma obrovský strach. Zrazu som začula veľký buchot a nejaká žena hlasno kričala. Po chvíli ten krik prestal. So strachom som počúvala čiesi kroky. Prvý krok, druhý krok, tretí krok. Niekto sa približoval ku dverám. Od strachu som ani nedýchala a srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Naraz sa dvere rozleteli a dnu vošiel zahalený muž, ktorý povedal: „Si na rade, dievčinka.“ Po týchto slovách sa mi ešte viacej rozbúchalo srdce . Bilo tak silno, až ma rozbolela celá hruď. Muž ma zdrapil za ruku a odviedol ma do ďalšej miestnosti. Na zemi ležala neznáma bezvládna žena v krvavej mláke. Chcela som kričať, ale z hrdla sa mi nevydral ani hlások. Muži ma postrčili na zakrvavenú stoličku a začali sa ma pýtať: „Máš bohatých rodičov“? Odpovedala som roztraseným hlasom : „Nie, nemám...“ Pozreli sa na mňa zlostnými očami a odviedli ma do tmavej miestnosti. Počula som, ako sa rozprávajú. „Pusťme ju domov, ak sľúbi, že nikomu nič nepovie.“

„Veď nás bonzne a pôjdeme do basy!“

„Nepôjdeme!“

„Zabime ju!“

„To pôjdeme ešte na dlhší čas do basy.“

Nakoniec sa vôbec nedohodli a ja som sa bála, čo ma čaká.

Keď si moje oči privykli na tmu v miestnosti, všimla som si, že v múre je akýsi otvor. Rozhodla som sa, že sa pokúsim ním prejsť. Na moje prekvapenie, nebolo to vôbec zložité. Ocitla som sa na dvore nejakej budovy. Tá budova bola veľmi stará a mala porozbíjané okná. Opatrne som kráčala ďalej, až kým som nenašla východ. Lenže pred tým vchodom stál jeden z mojich únoscov a fajčil. Čo teraz? Som stratená, zúfalo som sa rozplakala, až som sa plačom zadúšala ...

„Žofka, Žofka! Preber sa, neplač ...“ Snívalo sa ti niečo zlé?

Otvorila som oči a namiesto únoscu sa nado mnou nakláňala moja sestra Danka. Vďakabohu! Môj najhorší zážitok sa vďaka nej skončil šťastne. Ako dobre, že máme spoločnú izbu ...

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013