Diskusia: Nežná revolúcia 17. november 1989

celkom zaujimave

totot je teda riedna kravina.... skoro som skapal od nudy ked som to cital......

Keď prišlo na lámanie chleba

Historické udalosti, ako sú prevraty a revolúcie, mávajú neraz dramatický dej a podobu. Odohrávajú sa na scéne života pred obecenstvom. Ako každý dramatický príbeh, aj ten, ktorý sa odohral sedemnásteho novembra 1989 v Prahe a v nasledujúcich dňoch a týždňoch v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a v iných mestách, mal svojich aktérov i štatistov, divákov i komparz, Do našej najnovšej histórie vošiel pod názvom „nežná“ alebo „zamatová“ revolúcia. Istý známy politológ sa vyjadril takto: „Akáže revolúcia, obyčajné divadlo na prevzatie moci, ktorá aj tak už ležala na zemi, len ju zodvihnúť. Komunistický režim u nás by sa bol zrútil aj bez toho smiešneho a trápneho vykrikovania amatérskych samozvancov na námestiach. Keď padol komunistický režim v Poľsku, Maďarsku, vo východnom Nemecku, v Rumunsku a Bulharku, myslíte si, že by sa bol udržal práve v Československu? Nebolo ho treba dobýjať ako Bastillu či Zimný palác, skolaboval sám od seba - tak akáže revolúcia!“. Nech už nazveme túto udalosť akokoľvek – revolúcia, prevrat, prevzatie moci, bol to historický predel či zvrat, ktorý bol nevyhnutný. A keď prišiel, musel mať predsa nejakú viditeľnú, identifikovateľnú a zapamätateľnú podobu. Áno, každá historická udalosť je do určitej miery aj „divadlom“, má svojich hercov, štatistov i divákov, kulisy, rekvizity, slogany a heslá, ktoré s odstupom času, keď ochladnú emócie a život skoriguje vtedajšie predstavy, vízie, sľuby a plány, a vtedajší teatrálny pátos a frázovitosť sa ocitne v inom svetle, môže sa to všetko zdať smiešne a trápne. Ak „nežná revolúcia“ pripomínala divadlo väčšmi ako iné dejinné udalosti, bolo to aj preto, že aktérmi „nežnej“ boli aj divadelníci, herci, dramatici a režiséri. A navyše, išlo o televíznu šou v priamom prenose, tak aj s ohľadom na to sa robili predstavenia. Ale to neznehodnocuje samotný historický akt prechodu od jedného politického systému k druhému, a to so špecifickým česko-slovenským imidžom. A práve v tom nenásilnom, „nežno-zamatovom“, ale aj kultúrnom, zábavnom a sebaironickom „divadelnom“ predstavení a vystúpení na tribúnach Nežnej, bol náš osobitý prínos k historickej porážke komunizmu v Európe. Aj mikrofóny Slovenského rozhlasu boli pri tom a verne zaznamenávali všetko, čo sa dialo, minútu po minúte, udalosť za udalosťou. A preto mohol autor Emil Benčík siahnuť do rozhlasového zvukového archívu a s použitím autentických nahrávok a zvukových dokumentov vytvoriť tri pôsobivé umelecko-dokumentárne pásma (rozhlasové fíčre) o Nežnej revolúcii: „Plamienky nádeje“ – „Bola raz jedna Nežná“ – „Neslávny odchod mocných“, pod spoločným názvom „Keď prišlo na lámanie chleba“. Vysielal Košický rozhlas na Rádiu Slovensko.

Je to vyborne, drobne chybycky, ale inak je to super.

hajn ale s chybami