Zóny pre každého študenta

Stratený v lese (Rozprávanie)

Stratený v lese (Rozprávanie)

Je piatok. Teda aspoň dúfam. Už päť dní som stratený niekde v lesoch Nízkych Tatier. Stalo sa to veľmi rýchlo. Keď som aj s členmi výpravy a sprievodcom prechádzal popod Kráľovu hoľu, chytilo ma nutkanie na malú potrebu. Odbehol som od skupiny, možno desať metrov.

Keď som sa vracal za nimi, ani neviem prečo, šmyklo sa mi a skotúľal som sa dolu. Vyrazil som si dych a chvíľu som mal problém ohlásiť sa skupine. Nepočuli ma. Išli ďalej bezo mňa, asi boli zaneprázdnení krásami Nízkych Tatier. Rozhodol som sa ísť za nimi. No vykročil som zlým smerom. Pomaly sa stmievalo. Strácal som nádej, že ich nájdem. Našiel som si miesto na oddych pod skalným výklenkom. Nemal som zapaľovač ani zápalky. Začal som rozmýšľať, ako založím oheň. V tom mi napadlo, že v dobe kamennej ľudia zakladali oheň tak, že treli o seba dva kremene, aby vznikla iskra. Mne to vyšlo až na sedemnásty pokus. Našťastie mi nebola zima. Ale v tom sa ozval ďalší problém. Vlčie zavíjanie. Bolo ho počuť síce ďaleko, ale stačilo na to, aby som si uvedomil, že som sám v divokej prírode a na každom kroku číha nebezpečenstvo. V nepokoji som zaspal. Na druhý deň som sa rozhodol, že si prezriem, čo všetko mám vo vaku. Zostala mi 2-litrová fľaša, 4 suché rožky, ďalej vybitý mobil a nôž. Na nôž som úplne zabudol. Rozhodol som sa, že pôjdem ďalej. Na večer som sa utáboril a opäť zapálil oheň. Našiel som rovnú a dlhú palicu, ktorú som si potom zaostril. Zaspal som v pokoji.

Ďalšie dva dni prebiehali skoro rovnako. Akurát, že včera, teda prvý deň pršalo. Voda i jedlo sa mi minuli. Vodu som doplnil vďaka dažďu. No s jedlom to bolo ťažšie. Zjedol som síce pár lesných jahôd a malín, ale potom som vyhladol. Našiel som tri nádherné dubáky. Opiekol som si ich a zjedol. Aspoň na dve hodiny som zahnal hlad. Dnes v piaty deň svojho stratenia som našiel prameň nejakého potoka. Rozhodol som sa ísť dolu po prúde, lebo na sto percent narazím na civilizáciu. Po nejakých desiatich minútach svojej chôdze som začul praskanie vetiev za mnou. Keď som sa otočil skoro som omdlel. Neďaleko stála medvedica s dvoma mláďatami. Rýchlo som sa rozbehol.

Viem, že mi to je na nič platné, keďže medveď môže dosiahnuť rýchlosť až 60 kilometrov za hodinu. Videl som vhodný strom na, ktorý by som mohol vyliezť. Bol to dub. Rýchlo som k nemu dobehol a liezol hore. Medvedica zaručala a pokúšala sa ma striasť zo stromu. Strom bol našťastie pevný, ale krúžila okolo neho ešte asi polhodinu. Potom aj s mláďatami konečne odišla. Vrátil som sa späť k potoku a pokračoval ďalej. Potok sa začal meniť na riečku a neskôr na rieku. Po piatich hodinách som už úplne vyčerpaný zazrel domy. Rýchlo som šiel po ceste.

Ľudia sa na mňa divne pozerali, a potom sa jeden z nich spýtal, či som zablúdil. Keď som odpovedal, že áno, pozval ma k nemu domov a dal mi vodu, jedlo a zavolal pomoc. Až vtedy som si uvedomil, že na nohe mám veľkú krvavú ranu, ktorú som si pravdepodobne spôsobil pri úteku pred medveďom. Medzitým prišla sanitka a odviezla ma do nemocnice, kde mi ošetrili ranu. Potom som si kúpil lístok na autobus, do Bratislavy.

Keď som si doma prezeral mapu, zistil som, že ten potok, po ktorom som šiel bol Čierny Váh. A objavil som sa v Liptovskej Tepličke. Prešiel som viac ako 15 kilometrov. Zaujímavý výkon.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/17615-strateny-v-lese-rozpravanie/