Kde bolo, tam bolo, kde sa piesok lial a voda sypala, bývala v jednom meste líščia rodinka. V tej rodine žila mama Helena, otec Jozef a ich dve dcéry Dianka a Sabinka.
Jedného dňa im mama povedala, že o dva dni pôjdu na piknik do lesa. Baby sa začali veľmi tešiť. Pravdaže, otec nebol ešte doma. Keď v tom zrazu začuli štrngotanie kľúčov. Rozbehli sa s krikom ku dverám: „Ocko už prišiel z robotyyyy!“
„Oci, oci, maminka povedala, že o dva dni pôjdeme na piknik!“
vyhŕkli dievky na ocka. Ocko sa zamyslel a povedal: „Super. Musím zajtra povedať vedúcemu, že v stredu neprídem do roboty.“ Sabinka a Dianka sa veľmi potešili.
Dva dni ubehli ako voda. Rodinka sa pripravovala na super piknik. Mama zbalila do košíka všakovaké dobrôtky. Ocko vzal košík s ovocím a dekou. Všetci sa s radosťou pobrali do lesa. „Hurááá, ide sa na rodinný výlet!“ kričali dievčatá od radosti. Otec iba tíško dodal: „Rodinka úžasných ide do lesa.“
Celou cestou si Sabinka a Dianka pospevovali. Netrvalo dlho a ocko uvidel veľkú lúku uprostred lesa. Lúka bola pokrytá mäkkučkou trávičkou a rôznymi farebnými kvetinkami. Lúka vyzerala ako zázračný koberec. Ocko povedal dievčatám: „Babuľky, roztiahnite tú farebnú deku!“
„Oci, už ideme...,“ zašepkali dievčatá. „Mami, mami, my sme hladné!“ pišťali Sabinka a Dianka. „Dobre, poďte sem, dobroty sú už pripravené na deke,“ odvetila mamička milým hlasom. Keď dievčatá dojedli maškrty, začuli divné hlasy. „Mami, počuješ to?“ pýtali sa bojazlivo. „Čo by som mala počuť?“ nechápavo sa vrtela mama. „Psssst,“ dal si ocko prst na ústa, „ja už to tiež počujem.“ A potichučky opakoval divné vety.
„Čo vy počujete? Ja stále nič nepočujem, iba mľaskanie tatka,“ namrzene povedala mamka. Všetci stíchli. „Jáj, aj ja to počujem!“ vykríkla zrazu mama. „To sa rozprávajú stromy,“ múdro povedal otec.
Všetci so zatajeným dychom počúvali. Počuli, ako si stromy rozprávajú zážitky. Zvončeky na lúke rozpovedali dievčatám nádhernú rozprávku. Tráva si jemne šucholila o rannej rose. Rodinka pána Lišiaka sa dozvedela veľa noviniek a zaujímavostí o prírode.
Čas tak rýchlo ubehol, že už aj slniečko zapadalo. Bol najvyšší čas pobrať sa domov. Nikomu sa veru nechcelo. Treba však poslúchať. Cestou domov si rozprávali zážitky z pikniku. Sabinka mu vymyslela názov „zázračný piknik“.
Dievčatá sa najviac tešili z toho, ako budú kamarátkam rozprávať rozprávku, ktorú im rozprávali zvončeky o lúčnych vílach. Oddýchnutí a s úsmevom na tváričkách sa spokojne vracali domov.