Obraz 1. svetovej vojny v slovenskej literatúre

Obraz 1. svetovej vojny v slovenskej literatúre

Vojnové udalosti hneď od začiatku prvej svetovej vojny veľmi ťažko doľahli na české a slovenské obyvateľstvo. Keď rakúsko-uhorská vláda vyhlásila vojnový stav, súčasne obmedzila osobné slobody občanov. Každý prejav národného cítenia nenemeckých a nemaďarských národov trestala ako vlastizradu. Začali sa budovať čs. légie z vojakov ktorí odmietali bojovať za Rakúsko-Uhorsko. Na troskách Rakúsko-uhorskej monarchie vznikol 28. októbra 1918 spoločný štát Čechov a Slovákov - Československá republika.

Najvýznamnejší slovenskí autori ktorý písali diela s tématikou 1. svetovej vojny boli Milo Urban, Božena Slančíková-Timrava a Pavol Orzságh Hviezdoslav. Práve Hviezdoslavove Krvavé sonety vyjadrujú vo svojich veršoch odpor proti 1. svetovej vojne. V tomto diele je vojna opisovaná v 32 sonetoch ktoré sú rozdelené na 5 pásiem, každé z nich sa venuje jednej téme, napríklad krvi ktorá bola preliata, opisy bojov, pohľad do budúcnosti a na následky bojov a porušené prikázanie Nezabiješ… Na konci diela autor privoláva mier, lúči sa s „piesňami krvavými“ a posiela ich k ľuďom aby ich čítali s očami „slzavými“ a poučili sa. Božena Slančíková sa vo svojich dielach zameriavala skôr na ženské postavy a ich vnútorný svet, mužov zachytila ako slabochov.

Využívala humor, iróniu, výsmech a prezývky. Vo svojom diele Hrdinovia sa zamerala na postoj ľudu a pánov k vojne. Ľud podľa jej diela vnímal vojnu ako niečo strašné, uvedomuje si že sa ide do vojny zabíjať a umierať za cudzie záujmy, no páni chápu vojnu celkom inak, ako niečo vznešené a možnosť bojovať vo vojne vyhlasovani za vlastenecký čin. Opisuje vojnu ako niečo zlé, čo prináša hlad a biedu do krajiny, čo v konečnom dôsledku bola pravda. Príbeh zachytáva vyhlásenie vojny v dedine, a povolávanie chlapov do vojny.

Ľudia sa povolávacieho príkazu báli, no páni vyhlasujú že vojna je dobrá, no sami sa presvedčili o opaku keď sa ich predpoklad skorého pádu nepriateľa nenaplnil a vojna sa predĺžila. Do vojny boli povolaní aj chlapi predtým oslobodení a medzi nimi aj Baláň a Širický. Po vojne sa vracia vojak z vojny so správou o Šireckého hrdinskej smrti pri snahe zachrániť raneného, aj keď nepriateľa, a všetci sú z toho dojatí. Milo Urban vo svojom diele Živý bič nepriamo zobrazuje vojnu, s ktorou sa ľud prvýkrát stretne po príchode zmrzačeného vojaka z frontu. Jeho diela sa vyznačujú napínavým stupňovaním deja a detailmi.

1. svetová vojna je teda zobrazovaná v slovenskej literatúre najčastejšie v dedinskom prostredí, na prostom ľude a autori poukazujú najmä na zlé stránky vojny a postoj pánov k ľudu a vojne.

ZONES.SK - Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/18364-obraz-1-svetovej-vojny-v-slovenskej-literature/