Kardiovaskulárne poruchy (Výklad)

Kardiovaskulárne poruchy (Výklad) 

Srdce je dôležitou súčasťou ľudského tela. Avšak ak zlyhá čo i len v jednej funkcii, môže to mať za následok mnohé poruchy alebo ochorenia nielen samotného orgánu, ale aj ciev či krvi.

Srdce je dutý svalový orgán, ktorého funkciou je pumpovať krv cez obehovú sústavu, t.j. kardiovaskulárny systém, vďaka rytmickým sťahom, a tým zaisťovať stály prísun kyslíka a živín ostatným orgánom. Váži v priemere 250-300 g u dospelého človeka a priemerný počet úderov za minútu je 72-75. Zvonka je kryté väzivovým obalom, ktorý sa nazýva osrdcovník (perikard). Vo vnútri perikardu sa nachádza tenká dvojitá membrána. V tomto úzkom dvojitom vaku je perikardiálny priestor vyplnený malým množstvom tekutiny, ktorá chráni srdce pred trením a nárazmi.

Dôvodom, prečo srdce bije, sú elektrické signály srdca, ktoré sa vytvárajú v špeciálnych tkanivách a sú vedené po prevodných dráhach, tzv. prevodným systémom srdca. Sínusový uzol je miesto, kde vznikajú samovoľné elektrické impulzy, ktoré sú prirodzeným stimulátorom srdca. Dôsledok nesprávneho fungovania elektrických impulzov v srdci, ktoré mu dávajú príkazy na zmršťovanie a uvoľňovanie, sa nazýva arytmia – pojem, ktorý súhrnne označuje všetky poruchy srdcového rytmu. „Šťastný to človek, ktorého po celý život vytrvalo neprerušene sprevádza pravidelná činnosť srdca“. (Horáková, 2015, s. 107).

Jedným z prejavov nepravidelných sťahov srdca je pocit, keď sa pacientovi zdá, že mu srdce bije príliš rýchlo, príliš silno, nepravidelne alebo sa akoby chveje. Odborne sa tento jav nazýva palpitácie – búšenie srdca. Pacient ich pociťuje v hrudníku, hrdle či na krku, avšak väčšinou nespôsobujú poškodenie srdca, ale môžu človeku znepríjemňovať život. Liečba palpitácií závisí od ich príčiny. Pokiaľ nie sú príznakom závažnejšieho ochorenia, časom samy odznejú a nie je potrebná žiadna liečba. Stačí sa vyhýbať faktorom, ktoré ich spôsobujú – znížiť stres a úzkosť, vyhýbať sa niektorým druhom jedál a nápojov, napríklad káve a s mierou užívať lieky, ktoré pôsobia ako stimulanty (napr. lieky proti prechladnutiu, chrípke či kašľu). Pokiaľ to na zmiernenie palpitácií nestačí, lekár môže v niektorých prípadoch predpísať liečbu betablokátormi alebo tzv. blokátormi kalciového kanála.

Podobným ochorením, keď namiesto zlyhania sťahov nastane nedokrvenie srdca (ischémia), je srdcový infarkt. Ide o stav, keď sa prúdenie krvi k srdcu výrazne obmedzí alebo úplne zastaví. Príčinou je postupné hromadenie tukových usadenín v cievach, ktoré zásobujú srdce kyslíkom a živinami – ateroskleróza. Je to pomalý proces, avšak časom sa môže stať, že sa časť usadeniny uvoľní, okolo nej sa vytvorí krvná zrazenina a tá môže zablokovať prúdenie krvi cez srdcový sval, čo má za následok už spomínaný infarkt. Srdcový infarkt je vlastne poškodenie alebo odumretie časti srdcového svalu v dôsledku ischémie. Jednou z metód liečby je trombolýza, pri ktorej sa rozpúšťa krvná zrazenina upchávajúca cievu, ktorá vyživuje srdce.

Kardiovaskulárne ochorenia sú jednou z najčastejších príčin úmrtí na celom svete, v dnešnej dobe predstavujú približne 40% úmrtí u ľudí. Na Slovensku umiera na ochorenie srdca a ciev priemerne každý druhý Slovák, čím si Slovensko drží jednu z priečok s najviac úmrtiami spôsobenými poruchami srdca. Odporúča sa dodržiavanie zdravého životného štýlu a pravidelné kontroly u kardiológa, v prípade dedičných ochorení sa poradiť s lekárom ohľadom liečby a zvýšiť opatrnosť pri vykonávaní fyzicky ťažších aktivít ako napr. šport.