Čo by povedali o mne moje okuliare...?

Čo by povedali o mne moje okuliare...? 

"No, a už zase ich neviem nájsť. Tu nie sú ani tu nie. Kde ste?!"

"Tu sme, na tvojom stole, pod tou ťažkou knihou. Ak rýchlo nezasiahneš, tak nás rozdrví."

"Aha, jasné! Už vidím. Prečo ste tu?"

"Tak toto hádam nemyslíš vážne? Si myslíš, že sme z tvojho nosa zoskočili samy, odcupkali na stôl a ešte sme sa veľkou knihou prikryli ?!"

"Ale nie, nie. Viem, bola to hlúpa otázka. Sorry."

"No veď preto. A kedy si nás nasadíš? Už si chceme pozrieť ten nový film Silvestrom Stallonom.

"Ale veď teraz vás nepotrebujem..."

"Tak načo si nás potom hľadala?"

"Nechajte ma dohovoriť.Teraz vás nepotrebujem ja, ale vy potrebujete mňa.Idem vás len umyť a potom vás pekne uložím do púzdra."

"Jáj, ahá! Tak to už môže byť. Ale si nám neodpovedala na otázku."

"A na akú?"

"Že kedy si pozrieme ten ..."

"Bože, vy nedáte pokoj. Ak ma naštvete, tak ho budem pozerať bez vás!"

"Však by si nič nevidela..."

"Len pre vašu informáciu, ja bez vás vidím. Len je všetko trochu rozmazané. A už ticho, lebo vás uložím naspäť pod tú knihu a ja si prisuniem stoličku bližšie k obrazovke."

"Dobre, dobre, len sa nerozčuľuj. Už sme ticho. Si OK?"

Hodím na ne vražedný pohľad. Nakoniec sme si ten film aj tak pozreli spolu...