V malej chalúpke pri potôčku žil starký Janko. V čase, keď bol starký malým Jankom, uvidel pri potoku rásť malú vŕbu. Obľúbil si ju a svedomite sa o ňu staral. Oplotil ju malým plotom a pravidelne ju polieval.
Ako roky pribúdali, vŕba rástla a Janko starol... Z malej vŕby vyrástla pekná, vysoká vŕba. Jej zelené konáre sa ťahali vysoko za slnkom. Janko mal vŕbu veľmi rád. Každý večer pri nej vysedával.
No raz večer sa stalo niečo hrozné. Janko pri vŕbe naveky zaspal...
Keď to vŕba spozorovala, bola z toho veľmi smutná. Konáriky jej ovisli. Odvtedy sa ľudia čudujú, prečo vŕba už nemá konáre týčiace sa smerom k slnku, ale jej ovísajú smerom k zemi.
Nazvali ju smutnou vŕbou.