Nezvyčajné stretnutie v lese

Nezvyčajné stretnutie v lese 

"Nepôjdeme zajtra na huby ? " opýtal sa ma môj starší brat."A prečo nie," povedal som naradostene. Hneď sme mame oznámili náš plán.

"No dobre, chlapci," povedala mama,"ale sľúbte mi,že si dáte pozor a nič sa vám nestane.""Jasné,"slúbili sme."

"A teraz umyť a do postele!" zavelila mama.

"Peťo, myslíš, že nazbierame aj dubáky?" opýtal som sa brata ležiaceho v posteli, ktorý ešte pokukával na televízor.

"Mišo, veď už spi, aby si zajtra vládal skoro vstávať !"povedal Peter, nespúšťajúc oči z obrazovky.

"Tak dobrú noc,"povedal som ospalo. " Dobrú."

"Vstávať, chlapci!" zakričala mama z kuchyne. "Čo sa deje?" vyletel som na rovné nohy. "Vidíš, mal som pravdu a ty si mi neveril," povedal oblečený brat sediaci na posteli," na huby sa vstáva veľmi skoro."Mama nám nachystala košík a batoh plný jedla a vyprevadila nás.

Les nebol ďaleko, len šesťsto metrov od nášho domu.Peter mi cestou začal rozprávať príbeh o chlapcovi,ktorý na hubačke našiel malé medvieďa. "To nemôže byť pravda,"povedal som medzi rečou.

O polhodinu sme boli na začiatku lesa. "Aha, rýdziky a aha, dubáky!!! " zvolal naradostený brat a dodal,"Michal,ale na muchotrávky a satany pozor!"

Asi po dvoch hodinách sme sa ocitli pri malej studničke. Zrazu sa ozval prenikavý škrekot vtákov a výstrel."Čo to bolo?"preľaknuto som si stal za brata.Bolo počuť praskanie konárov na zemi.Vtom sa objavili malé chlpaté medvieďa bežiace priamo k nám.Mal som pocit, akoby chcelo, aby sme mu pomohli.

"Pozri, ono krváca",povedal Peťo a prikrčil sa k nemu."Čo s ním urobíme?"opýtal som sa." Zoberieme ho k veterinárovi a potom si ho necháme", rozhodol.

Hneď ako sme prišli domov, nasadli sme do auta a išli k veterinárovi.Ten medvieďaťu ranu vyčistil a mohli sme ísť domov. Medvieďa zostalo s nami žiť v našom dome neďaleko lesa.

Dni sa míňali,mesiace tiež a rok uplynul ani sme sa nenazdali ako. A ja som mal pocit, že Didi, tak sme medvieďa nazvali, mi je lepším priateľom ako možno ľudskí kamaráti.

Aj teraz si spomínam na naše spoločné hry a pritom verím, že Didi a ja sa ešte aspoň raz stretneme. Jedej noci totiž od nás odišiel, vrátil sa domov - do hory. Didi môže mať teraz asi desať rokov.Ja však mám pocit, akoby sme sa stretli práve dnes.Navždy bude v mojom srdci. Naveky!

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/18660-nezvycajne-stretnutie-v-lese/