17. november 1989 patrí k významným dňom novodobých dejín Slovenka, od ktorého sa v našej spoločnosti začala odvíjať zásadná transformácia vo všetkých oblastiach spoločnosti. Prechod z totalitnej diktatúry jednej strany na pluralitný systém, to je Nežná alebo Zamatová revolúcia.
Za šestnásť rokov od novembrovej revolúcie prešlo Slovensko dlhú cestu. Má za sebou sedem legitímne zvolených vlád, rozdelenie federácie a vyhlásenie samostatnosti. Peter Zajac, Ján Budaj, Fedor Gál, Ján Čarnogurský a František Mikloško patrili v novembrovej revolúcii medzi kľúčové postavy tohto pre Slovensko historického prelomu.
V novembri 1989 bola pohotovosť takmer všade - na školách, v závodoch, podnikoch, divadlách. Štrajkovali študenti, občania, ale v pozadí štrajku stáli disidenti, ktorí boli za starého režimu internovaní. Využívali silu mladých. Zo škôl sa išlo do ulíc. Občania žiadali hlavne zmeny vo vláde a odstránenie vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti. Táto revolúcia sa nazýva „nežnou“ preto, lebo prebehla rýchlo, bez zbraní, bez krviprelievania a bez obetí. Novembrové udalosti sa skončili dohodou medzi opozíciou a komunistickým vedením.
Vývoj udalostí priniesol zásadné zmeny v štátnom, politickom aj hospodárskom živote. Revolúciou sa skončila mnohoročná diktatúra komunistickej strany. Ona priniesla občanom Slovenska nielen slobodu, ale aj samostatnosť a prepotrebné zmeny, ktoré sa dotkli života každého Slováka.