Šťastie je vratké

Šťastie je vratké 

Krívam sám, v pustých a temných uličkách Londýna, prší. Keď som sa dostal konečne na miesto, vydýchol som si. Nemal som rád, ak ma niekto videl ako spávam medzi krysami, prikrytý novinami a starými krabicami. Síce som len chudobný 73 ročný bezdomovec, ale to neznamená, že to bolo vždy tak a že som si na tento život zvykol.

Nie je to tak dávno, písal sa rok 1945 a ja som bol jeden z mladých ambicióznych podnikateľov. Začínal som ako taxikár-súkromník. Mal som veľké plány ako prvý mesiac zarobím vo veľkom meste, teda v Londýne, peniaze na šoféra a na nové auto. Mal som vyhliadnutý nádherný Ford čiernej farby, ktorý som videl vo výklade, okolo ktorého som chodil každý deň. Našiel som si útulný byt. Moje terajšie auto bolo odkúpené od taxikárskej spoločnosti, pretože sa ho chceli zbaviť. Bolo síce rozbité, ale bola to moja cesta ku sláve. Ako to už však v živote býva, prešiel prvý rok a mal som zarobené sotva na nájom a stravu, moje auto bolo pokazené a na nové súčiastky som nemal peniaze.

Skúsil som teda šťastie v Kasíne, ale zadĺžil som sa a prišiel aj o auto. Nemal som na nájom, a tak som prvý krát skončil na ulici. Bola to krutá noc. Ostalo mi sotva dvadsať libier s tým by som mohol skromne žiť celý mesiac. Ale čo potom ďalej? Skúsil som teda karty. Bolo neuveriteľné, že som dokázal vyhrávať v kartách neustále a až nereálne, že som dokázal za jediný víkend kartových hier získať 150 000 libier na výhrach.

Bol to vrchol môjho života. Kúpil som si niekoľko taxíkov a investoval do kvalitných šoférov. Vyvíjalo sa to správnym smerom, až kým som nezatúžil zarábať viac. Hoci som mal krásnu vilu v luxusnej časti mesta, sluhov, autá a práca rozkvitala, zatúžil som prevziať celé taxikárske služby v Londýne. Podplatil som zopár ľudí, aby som sa dostal k veľkému percentu taxíkov za nízku cenu. Mal som pred sebou kúpnu zmluvu na dve tretiny celej dopravy v Londýne, ale nemal som dosť financií. No bankou a papierovaním som sa zaťažovať nechcel, a tak som sa zaplietol s nesprávnymi ľuďmi. Síce som kúpil celú dopravnú spoločnosť a začalo mi to vynášať sto násobok toho, čo predtým, ale musel som platiť 90% všetkých zárobkov mafiánovi, od ktorého som si peniaze požičal. Zaplatil som mu už plnú sumu aj s dostatočne tučným úrokom, ale jemu nestačilo. A preto som sa jedného dňa vzbúril a prestal mu platiť. To však bola chyba. Keď som sa o deň nato vracal do domu, našiel som ho v plameňoch. Zmluvy na taxíky a budovy a úplne celý môj život zhorel s ním.

Ocitol som sa tam odkiaľ som prišiel, mal som len dvadsať libier a spomienky. Preto som sa za tých dvadsať libier opil, ako sa len opiť dalo. A tak som sa dostal sem. Viem, že počas môjho života mi mnoho ľudí závidelo bohatstvo, no teraz im ja závidím ich relatívnu chudobu, pretože majú aspoň niečo a vedia si to vážiť. Ja som to nevedel. A teraz sa musím uspokojiť s balíčkom novín a fľaškou lacného džinu...

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/18663-stastie-je-vratke/