Prečo mám rada slovenčinu? (Úvaha)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: lucka123 (18)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.01.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 493 slov
Počet zobrazení: 2 676
Tlačení: 145
Uložení: 141

Prečo mám rada slovenčinu? (Úvaha) 

Život je môj večný protivník. Neustále so mnou bojuje a ja sa neustále snažím zmeniť ho. A ak to nejde, aspoň o tom snívam. No je tu niečo, čo by som nikdy nemenila. Malá bodka na mape. Malá a pritom giganticky veľká. Miesto kde som prvýkrát uzrela slnečný lúč, kde som prvýkrát urobila bojazlivý krôčik, prvýkrát vyriekla skomolené slovo. Miesto. Zem. Vlasť. Domovina. Má niekoľko mien, no to najdôležitejšie je v našich srdciach. Je to dar od Boha, ktorý stvoril svet. Aj tú našu malú bodku na mape.

Malé - veľké Slovensko, ktoré sa celé roky nevedelo nájsť medzi ostatnými. Zovšadiaľ sa na nás tlačili iné národy, zovšadiaľ číhali iné nenásytné pohľady. No Slovák si vie chrániť to, čo mu patrí. Je ako buk, ktorý nemožno len tak presadiť na iné miesto. Má príliš mohutné korene, husté ako pavúčia sieť. Silný, so vztýčenou hlavou. Ochotný zomrieť za svoje. Za vlasť. S hrdosťou dvíha ruku zovretú v päsť k nebu a kričí: "JA SOM SLOVÁK!" Zanovito krúti hlavou pri myšlienke, že by mohol zradiť svoj národ. Je ochotný urobiť preň všetko...!

Všetko a tiež nič. Tisíce prázdnych slov plávajúcich vzduchom. Tí, ktorí majú slová v srdci, umierajú pre vlasť. A vlasť umiera pre tých, ktorých slová unáša vietor... Môžeš sa divo búchať do pŕs a kričať, čo pre teba znamená tá malá bodka na mape, ktorú nazývajú Slovenskom. ALEBO MLČAŤ A KONAŤ ... Hľadať to, prečo ho miluješ. Je to ako obrovská skladačka, ktorej časti postupne krok za krokom spájaš. Z malých lások sa rodia veľké. Z drobných okamihov vzniká vzťah k vlasti. Vytváraš vznešený obraz krajiny, ktorá ti patrí. Idyla krásy. K slnku čnejúce vrchy, nekonečné lesy. Hlboké a tajomné, posplietané dávnymi povesťami, príbehmi o lesných žienkach a trpaslíkoch.

Mohutné hradiská, hrdo stojace na chladných špinavých skalách porastených machom. Na dnách kotlín sa prepletá dlhá sieť riek a potokov. Žblnká, duní, s hukotom sa prelieva, olizuje tisíce zabudnutých okruhliakov. Nekonečné množstvo krásnych obrazov, vznešené motívy umenia, inšpirácie umelcov. A predsa. Použiť slovo "krása" je príliš málo na opísanie vlasti. Veľkoleposť jedinečnosť, vznešenosť. Ja tomu hovorím explózia pocitov. Nemožno ich zažiť. Nikde. Ani v Amerike, Londýne či Paríži. Môžeš stáť pod Sochou slobody, obdivovať Čínsky múr. Aj tam je slnko rovnako jasné a dážď rovnako mokrý. No pocit, ktorý ťa ovládne, keď sa vrátiš domov, ten neopísateľný pocit je oveľa, oveľa viac. Je to pokoj, istota, pocit bezpečia. Môžeš si ľahnúť do trávy a len tak hľadieť do neba. Nebojíš sa. Si doma.

Nechcem, aby si opovrhoval, odsudzoval cudzie krajiny. Páči sa ti Taliansko? Choď do Talianska. No ešte predtým sa postav tak, aby si všade okolo videl svoju rodnú vlasť. Zavri oči a cíť! To je ten pocit, ktorý nemá meno. To meno nájdeš v svojom srdci. Bude jedinečné, individuálne, jednoducho tvoje meno, ktorým nazveš svoj domov. Pochopíš, že miluješ. A k milovaniu netreba slová. Len zavri oči a cíť. Koľko lásky rozdáš, toľko dostaneš. A možno ešte oveľa viac.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.030 s.
Zavrieť reklamu